Modlitba je liek

Nedeľné Božie slovo nám kladie „vážnu otázku“. „Nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ František hovorí, že by uvidel mnoho zla, nepokojov, vojen a zároveň moderné technické výdobytky a uponáhľaných ľudí.

„Našiel by však aj takých, ktorí mu venujú svoj čas a dávajú ho na prvé miesto? Pýtajme sa sami seba,“ vyzýva pápež, „keby Pán prišiel dnes, čo by uvidel v mojom živote, v mojom srdci?“

Svätý Otec konštatuje, že sa často sústredíme na nepodstatné veci a zanedbávame to najdôležitejšie. Naša láska k Bohu tak ochabuje. „Ježiš nám však ponúka liek na zahriatie vychladnutej viery. Tým liekom je modlitba. Avšak musí to byť sústavná modlitba.“

Pápež využil príklady zo života. Ak podstupujeme liečbu, aby sme sa uzdravili, musíme užívať lieky v pravidelnom čase. Alebo ak máme doma kvetiny, musíme ich polievať v pravidelných intervaloch. Nestačí naraz veľa vody a potom dlho nič. To isté platí aj pri modlitbe.

„Potrebujeme každodennú vodu modlitby. Potrebujeme venovať čas Bohu a otvoriť mu svoje srdce, aby mohol vstúpiť do našich dejín a napĺňať nás.“

Námietka na nedostatok času neobstojí. Svätý Otec dáva návod: prax strelných modlitieb. „O čo ide? O veľmi krátke modlitby, ktoré sú ľahko zapamätateľné a ktoré môžeme opakovať pri rôznych činnostiach, aby sme ostali zladení s Pánom.“

Napríklad ráno: Pane, ďakujem ti za nový deň. Pred prácou: Príď, Duchu Svätý. V ťažkostiach: Ježišu, dôverujem ti. Podľa Františka sú to „esemesky“, aby naše srdce ostalo s Pánom. A on nám odpovedá. Naučme sa počúvať jeho odpovede. „Kde ich nájdeme? V evanjeliu.“