Na ceste za Ježišom nás vedie Duch Svätý

Pápež František sa počas generálnej audiencie, ktorá sa konala v stredu 3. novembra v Aule Pavla VI. vo Vatikáne, vo svojej katechéze zameral na výzvu svätého apoštola Pavla, aby sme kráčali po ceste Ducha Svätého.
VN SK 12.11.2021
Na ceste za Ježišom nás vedie Duch Svätý

Na generálnu audienciu prišli i členovia Medzinárodného združenia basketbalových legiend (LIBA). Talianska basketbalová federácia totiž oslavuje sto rokov od svojho vzniku. Okrem Talianov boli v skupine aj basketbalové legendy z Albánska, Argentíny, Chorvátska, Grécka, Litvy, Čiernej Hory, zo Slovinska, Španielska a Švajčiarska.“ Snímka: profimedia.sk

Úvodom ku katechéze Svätého Otca Františka bol úryvok z Listu Galaťanom: „Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme“ (Gal 5, 16 – 17. 25).

Kráčať podľa Ducha

V tomto úryvku z Listu Galaťanom svätý apoštol Pavol vyzýva kresťanov, aby kráčali podľa Ducha Svätého. Veď veriť v Ježiša znamená nasledovať ho, ísť za ním po jeho ceste, ako to robili prví učeníci.

Zároveň to však znamená vyhýbať sa opačnej ceste, teda ceste sebectva a hľadania vlastného prospechu, ktorú apoštol nazýva žiadosťami tela. Duch je naším vodcom na tejto ceste za Kristom, ktorá je nádherná, ale i náročná; ktorá sa začína krstom a trvá celý život.

Pomyslime si na dlhú túru v horách – je fascinujúca, cieľ nás láka, no vyžaduje si veľa námahy a vytrvalosti. Tento obraz nám môže byť užitočný, aby sme vstúpili do podstaty apoštolových slov, aby sme žili podľa Ducha a aby sme sa ním dali viesť.

Všetky tieto slová naznačujú činnosť, pohyb a dynamiku, ktoré nám bránia zastaviť sa pri prvých ťažkostiach a ktoré nás nútia, aby sme dôverovali „sile, ktorá prichádza zhora“ (Hermasov pastier, 43, 21). Kresťan, ktorý kráča po tejto ceste, nadobúda pozitívne smerovanie života.

To neznamená, že zlo, ktoré je prítomné vo svete, zmizlo alebo že sa vytratilo sebectvo a pýcha. Znamená to, že veríme, že Boh je vždy silnejší než naše zdráhania a väčší než naše hriechy. Keď svätý apoštol Pavol povzbudzuje Galaťanov, aby sa uberali touto cestou, stavia sa na ich úroveň.

Opúšťa rozkazovací spôsob a používa tvar „my“: „Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.“ Akoby hovoril: Kráčajme v tej istej línii a dajme sa viesť Duchom Svätým.

Je to povzbudenie, povzbudzovací spôsob. Svätý apoštol Pavol totiž považuje túto výzvu za potrebnú aj pre seba. Hoci vie, že v ňom žije Kristus (porov. Gal 2, 20), zároveň je presvedčený, že ešte nedosiahol cieľ (porov. Flp 3, 12).

Kráčať uprostred ľudí

Svätý apoštol Pavol sa nestavia nad svoje spoločenstvo, nehovorí: Ja som vodca, vy ste tí druhí; ja som dosiahol vrchol hory a vy ste na ceste – on takto nehovorí, ale stavia sa doprostred všetkých pri spoločnom kráčaní, aby dal konkrétny príklad, ako je potrebné poslúchať Boha a čoraz viac a lepšie odpovedať na vedenie Ducha.

Toto kráčanie podľa Ducha nie je individuálnou činnosťou, lebo sa týka spoločenstva ako celku.

Nesme si navzájom bremená

Svätý apoštol Pavol vyzýva Galaťanov, aby si navzájom pomáhali v ťažkostiach, a ak by niekto urobil chybu, aby boli k sebe mierni: „Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená“ (Gal 6, 1 – 2).

Je to úplne iný postoj než ohováranie. Keď sme v pokušení vynášať zlé súdy o druhých, musíme sa zamyslieť nad našou vlastnou krehkosťou. Aké ľahké je kritizovať druhých! Nuž, sú ľudia, ktorí akoby mali diplom z klebetenia.

Každý deň kritizujú ostatných. Pozri sa však na seba! Je dobré položiť si otázku, čo nás vedie k tomu, aby sme naprávali brata či sestru, a či nie sme istým spôsobom spoluzodpovední za ich chybu.

Pomôcť nám môžu aj slová sv. Augustína, keď komentuje tento istý úryvok Listu Galaťanom: „Preto, bratia, ak je niekto pristihnutý pri nejakej chybe, napravte ho s miernosťou. A ak zvýšiš hlas, miluj vnútorne. Či povzbudzuješ, či sa prejavuješ otcovsky, či karháš, či si prísny, miluj“ (Rozpravy 163/B 3).

Vždy miluj. Najvyšším pravidlom bratského naprávania je láska – chcieť dobro pre bratov a sestry. Ide o to, aby sme problémy a chyby druhých znášali v tichosti a v modlitbe, a tak našli správny spôsob, ako im pomôcť sa polepšiť.

A toto nie je jednoduché. „Najjednoduchšia“ cesta je ohováranie, stiahnuť druhého z kože, akoby som ja bol dokonalý – ale toto sa nemá robiť. Pre nás je smerodajná miernosť, trpezlivosť, modlitba, blízkosť. Kráčajme s radosťou a trpezlivosťou a dajme sa viesť Duchom Svätým.

Chudobní sú tu vždy

Posolstvo Svätého Otca Františka na 5. svetový deň chudobných (14. novembra) vychádza z biblického verša: „Chudobných máte vždy medzi sebou“ (Mk 14, 7).

Pápež v posolstve píše: „Kristovo evanjelium nás pobáda, aby sme venovali osobitnú pozornosť chudobným, a vyžaduje od nás, aby sme spoznali až príliš mnohé formy morálneho a sociálneho neporiadku, ktoré stále generujú nové formy chudoby.

Zdá sa, že čoraz väčšmi sa presadzuje názor, že chudobní sú nielen zodpovední za svoju situáciu, ale predstavujú neznesiteľné bremeno pre ekonomický systém, ktorý stavia do centra záujmy niektorých privilegovaných skupín.

Trh, ktorý ignoruje alebo selektuje etické princípy, vytvára neľudské podmienky, ktoré majú dopad na ľudí, čo už beztak žijú v zložitých podmienkach.

Preto sme svedkami vytvárania stále nových pascí chudoby a vylúčenia, spôsobených ekonomickými a finančnými aktérmi bez škrupúľ, ktorí nemajú nijaký zmysel pre ľudskosť a sociálnu zodpovednosť.“

Svätý Otec upozorňuje i na koronakrízu: „Minulý rok sa navyše objavila ďalšia rana, ktorá znásobila počty chudobných: pandémia. Počet chudobných nadmieru stúpa a, žiaľ, ešte nasledujúce mesiace bude.

Pozornosť si vyžaduje nájdenie vhodnejších riešení, ako premôcť vírus na svetovej úrovni bez toho, aby sa pritom sledovali skupinové záujmy. Zvlášť naliehavá je konkrétna pomoc tým, čo prišli o prácu, lebo to dramaticky postihlo mnohých ľudí.

Veľmi dôležitým prínosom v tejto oblasti – spolu s dlhodobými projektmi ľudského rozvoja – už dnes je a naďalej bude sociálna solidarita a veľkodušnosť, ktoré mnohí ľudia, vďaka Bohu, preukázali.“

CELÉ ZNENIE POSOLSTVA NÁJDETE NA WWW.KBS.SK