Nádej je v Bohu

Svätý Otec sa spolu s veriacimi na Svätopeterskom námestí modlil poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. V krátkom zamyslení rozjímal nad nedeľným evanjeliom, ktoré nám predložilo Ježišovu reč o konci čias.

Ježiš používa dva zdanlivo protichodné obrazy. Jednak katastrofy, ako hladomor či prenasledovanie, ale zároveň aj uisťujúci obraz toho, že jediný vlas sa nám nestratí. Práve ten druhý obraz je pre kresťana kľúčový, lebo hovorí, aký postoj máme k tomu zaujať.

„Je to postoj nádeje v Bohu, ktorý umožňuje nedať sa zroniť tragickými udalosťami. Kristovi učeníci nemôžu zostať otrokmi strachov a úzkostí. Sú, naopak, povolaní mať svoje miesto v dejinách, zamedzovať ničivej sile zla s istotou, že ich konanie dobra vždy sprevádza Pánova prezieravá a ubezpečujúca jemnosť.

Toto je výrečný znak, že Božie kráľovstvo prichádza k nám, čiže toho, že sa približuje uskutočnenie sveta, ako to chce Boh. To on, Pán, sprevádza našu existenciu a pozná konečný cieľ vecí a udalostí. Pán nás volá do spolupráce na budovaní dejín, stávajúc sa spolu s ním tvorcami pokoja a svedkami nádeje v budúcnosť spásy a vzkriesenia.

Viera nám dáva kráčať s Ježišom po neraz krivoľakých cestách tohto sveta v istote, že sila jeho Ducha zdolá sily zla a podrobí ich moci Božej lásky. Láska je vyššia, láska je mocnejšia, pretože je to Boh: Boh je láska.

Toto je ten najcennejší poklad, ktorý nám bol darovaný, a najúčinnejšie svedectvo, aké môžeme dať našim súčasníkom, odpovedajúc na nenávisť láskou, na urážku odpustením.“