Nádej je vždy na dosah

Na Rímsky vojenský cintorín prišiel s polhodinovým predstihom. Pozdravil všetkých prítomných, ktorí prišli napriek silnému dažďu, poďakoval zamestnancom komisie Commonwealth War Graves Commission, ktorá má na starosti správu a údržbu cintorína, a po zelenom priestranstve obišiel hroby vojnových obetí.

SPOMIENKA

V  homílii sa pápež prihovoril spontánnymi slovami. Jeho prejav sprevádzali chvíle ticha, v ktorých ešte viac zaznievala vnútorná bolesť a súcit. „Slávenie dnešného dňa nás privádza k dvom myšlienka: spomienka a nádej. Spomienka na tých, ktorí nás predišli.

Spomíname na mnohých, ktorí nám pomohli, na rodinu, priateľov a známych.“ Nemôžeme však zabúdať ani na tých, ktorí nám síce nepreukázali veľa dobra, ale sú v Božom milosrdenstve. „V tom je tajomstvo veľkého Pánovho milosrdenstva.“

NÁDEJ

Smrť a hrob nie je koniec. „Dnešná spomienka je tu nato, aby sme sa pozerali dopredu, aby sme sa pozerali na naše kroky, na našu cestu. Kráčame v ústrety Pánovi a na stretnutie so všetkými.“ Musíme prosiť Boha o milosť nádeje, ktorá nikdy nesklame.

„Je to každodenná čnosť, vedie nás vpred, pomáha nám riešiť problémy a nachádzať východiská.“ Nádej má napĺňať naše chvíle. Má byť stále na dosah. Pápež použil pekné prirovnanie: nádej je „čnosť kuchyne“, teda je stále poruke.

ZMARENÉ ŽIVOTY

Po dlhšej pauze sa Svätý Otec vrátil k momentom, keď si prehliadal hroby. Pozeral sa na vek padlých vojakov. Väčšinou to boli dvadsiatnici-tridsiatnici. Životy bez budúcnosti.

„Pomyslel som na rodičov, na matky, ktoré dostali list oznamujúci, že majú syna hrdinu. ,Áno, hrdina, ale vzali mi ho.‘ Koľko sĺz, koľko zmarených životov.“

A dnes to, žiaľ, nie je inak. Dnes sa deje to isté. Pápež často opakuje, že s bolesťou sleduje správy z vojnových ohnísk. „Koľko ľudí zomiera vo vojnách na celom svete, blízko nás, v Európe i mimo nej. Je veľa mŕtvych. Život sa ničí, a ani si to neuvedomujeme.“

PRÍLIŠ VYSOKÁ CENA

Nezabúdajme na zosnulých. Pamätajme na nich vo svojich modlitbách a „s nádejou prosme Pána o mier, aby sa už ľudia vo vojnách nezabíjali, aby už neumierali nevinní“. Kristov zástupca opäť raz vážne vyhlásil, že vojna je zlyhanie.

„Je to porážka. Vždy. Neexistuje žiadne víťazstvo, aj keď sa zdá, že jeden víťazí nad druhým, ale... je za tým mnoho mŕtvych. To je príliš vysoká cena.“ V závere homílie vyzval modliť sa za všetkých zosnulých.

„Nech ich Pán všetkých prijme. A tiež sa modlime, nech sa Pán zmiluje nad nami a nech nám dá nádej. Tú nádej, že môžeme ísť ďalej a byť s ním, keď nás povolá.“