Návšteva, ktorá otvorila Kubu svetu a svet Kube

V našom letnom seriáli sa obzeráme za pápežmi modernej doby, pre ktorých sa cestovanie stalo nástrojom evanjelizácie. Symbolom týchto pápežských návštev bol bezpochyby sv. Ján Pavol II., ktorému prischol okrem iných aj prívlastok lietajúci pútnik. Túto tretiu časť venujeme jeho apoštolským cestám.
Ľudovít Malík 27.07.2021
Návšteva, ktorá otvorila Kubu svetu a svet Kube

Ján Pavol II. a Fidel Castro pred súkromným stretnutím v Paláci revolúcie v Havane 22. januára 1998. Snímka: profimedia.sk

Slovné spojenie pápež Ján Pavol II. a zahraničné cesty môžeme s trochou nadsádzky označiť za synonymum. Celkovo ich Ján Pavol II. počas svojho dlhého pontifikátu vykonal 104. Úctyhodné číslo. Keby sme ich začali postupne menovať, zabralo by to celú stranu.

Významných zahraničných ciest Jána Pavla II. bolo veľa. Či už preto, lebo do niektorej z krajín prichádzal po prvý raz, alebo preto, lebo navštevoval miesta, ktoré prežili vojenské konflikty, prírodné katastrofy či mali veľký spoločenský a politický význam.

Preto je nemožné vybrať niektorú z jeho apoštolských ciest a označiť ju za najvýznamnejšiu. Po dlhšom uvažovaní som sa rozhodol ponúknuť vám krátke obzretie sa za návštevou Jána Pavla II. na ostrove slobody, na Kube.

Príprava cesty

Už len oznámenie, že pápež priletí na Kubu, spôsobilo obrovskú senzáciu. No rovnako zaujímavou otázkou bolo, ako sa niečo také mohlo Vatikánu a pápežovi podariť. Veď Kuba bola desaťročia uzavretá západnému svetu a USA na ňu od roku 1961 uvalili embargo.

Americký spisovateľ a životopisec Jána Pavla II. George Weigel uviedol, že na Kubu už od roku 1988 pápež Ján Pavol II. posielal svojich vyslancov. Tak sa stalo, že ostrov slobody navštívil aj kardinál Roger Etchegaray, vtedajší predseda Pápežskej rady Iustitia et pax, ktorý Fidelovi Castrovi v dlhom osobnom rozhovore naznačil možnosť pápežovej návštevy.

Nasledovalo formálne pozvanie zo strany kubánskych biskupov, a tak sa mohli začať dlhé diplomatické rokovania, ktoré trvali desať rokov. Významnú úlohu v príprave návštevy Kuby zohral vtedajší pápežov hovorca Joaquín-Navarro Valls, ktorý navštívil Kubu iba tri mesiace pred samotnou návštevou v októbri 1997.

Joaquín-Navarro Valls sa s Fidelom Castrom vtedy rozprával šesť hodín, pretože najvyšší líder Kuby chcel o Jánovi Pavlovi II. vedieť úplne všetko. Keď začali hovoriť o samotnej návšteve, pápežov hovorca bol veľmi konkrétny, povedal: „Pán prezident, pápež príde na Kubu 21. januára. To už nie je možnosť, ale fakt. Je v záujme Kuby, aby táto návšteva bola veľmi úspešná. Kuba musí svet prekvapiť.“

Fidel Castro súhlasil najmä s myšlienkou „prekvapiť svet“. Vtedy Joaquín-Navarro Valls vysvetlil, aké prekvapenia má na mysli, a požiadal Fidela Castra, aby sa Vianoce 1997 prvýkrát od začiatku revolúcie slávili na Kube ako oficiálny sviatok.

Fidel Castro tvrdil, že by to bolo veľmi ťažké, pretože sviatok pripadol doprostred obdobia zberu cukrovej trstiny. Pápežov hovorca mu povedal: „Svätý Otec by sa vám však chcel za toto gesto verejne poďakovať už pri príchode na letisko v Havane.“

Fidel Castro na záver súhlasil a dodal: „Ale mohlo by to byť iba tento rok.“ Na to Joaquín-Navarro Valls odvetil: „Veľmi dobre, pápež bude vďačný. A čo sa týka budúceho roka, uvidíme.“ Rozhovor sa skončil o 2.45 ráno.

Kuba

Ján Pavol II. priletel na ostrov slobody 21. januára 1998 a strávil na ňom šesť dní (odletel 26. januára). Pápeža prijal so všetkými poctami najvyšší vodca, ktorý pri tejto príležitosti a po prvý raz, odkedy bol pri moci, prijal zahraničnú hlavu štátu v obleku, a nie vo svojej historickej zelenej barbadoskej uniforme.

Fidel Castro na počesť pápežovej návštevy prepustil 106 z 260 politických väzňov. Prvé stretnutie bolo s rodinami. Pápež odkázal rodičom: „Ste silnejší ako štát.“ Zámer Jána Pavla II. bol okamžite jasný, rovnaký ako vždy: vzbudiť dôveru, posilniť vieru, dodať ľuďom odvahu.

Pápež rodičom vysvetlil, že žiadna verejná autorita „by nemala mať možnosť vyberať pedagogickú orientáciu pre ich deti“. Pápež zároveň dodal rodinám odvahu a nepriamo uistil Fidela Castra: „Nebojte sa, otvorte rodiny a školy hodnotám Kristovho evanjelia, ktoré nepredstavujú nebezpečenstvo pre žiadny sociálny projekt.“

Ťažké slová v tejto krajine, kde vláda tvrdí, že je pripravená viesť dialóg takmer o všetkom okrem škôl, zdravotníctva a informácií. Mínové pole, na ktoré sa Ján Pavol II. nebál vstúpiť. Potom (23. januára) prišli na rad mladí ľudia. „Neutekajte z Kuby,“ vyzval ich pápež.

Nakoniec (25. januára) prišiel deň tŕňov pre Fidela Castra. Pápež zdôraznil: „Sloboda pre Cirkev a práva pre všetkých občanov.“ Prítomnosť pápeža spustila procesy posilňovania Cirkvi, dodala ľuďom pocit slobody a povzbudila ich, aby nerezignovali.

Na záver návštevy sa slávila svätá omša na Námestí revolúcie, kde v popredí stála veľká podobizeň Ernesta Che Guevaru (Marxistický revolucionár Ernesto Guevara, známy ako Che Guevara, sa narodil v roku 1928 v Argentíne, zomrel v roku 1967 v Bolívii. Patril k hlavným osobnostiam kubánskej revolúcie. Podobizeň jeho tváre sa stala celosvetovým symbolom rebelantstva – pozn. red.).

Pápež Ján Pavol II. počas homílie povedal tieto slávne slová: „Nech sa Kuba otvorí svetu so všetkými svojimi úžasnými možnosťami a nech sa svet otvorí Kube.“

Dôsledky

Počas šiestich dní pobytu Petrovho nástupcu na stredoamerickom ostrove mala hlava Katolíckej cirkvi možnosť stretnúť sa a porozprávať sa so zástupcami rôznych spoločenských vrstiev ostrova, s biskupmi, mladými ľuďmi, chorými, akademickou obcou a najmä s kubánskym obyvateľstvom, ktoré je v západnom svete postihnuté desaťročiami ekonomického embarga a všeobecným odňatím mnohých osobných slobôd.

Po tejto návšteve však kubánsky režim obnovil Vianoce a Veľkú noc ako štátne sviatky. Obnovenie diplomatických vzťahov s Vatikánom znamenalo, že v nasledujúcich desaťročiach sa podarilo dosiahnuť historické zrušenie hospodárskeho embarga, ktoré USA od roku 1961 uvalili na Kubu.

Tak sa podporilo desaťročia očakávané stretnutie rodín s kubánskymi exulantmi, ktorí sa uchýlili do Miami, a vo všeobecnosti sa režim nesmelo otvoril protoformám kapitalistickej ekonomiky. A v neposlednom rade táto historická cesta Jána Pavla II. na Kubu otvorila cestu na tento ostrov aj jeho nástupcom: Benediktovi XVI. a Františkovi.