Nehľadajme predavačov chimér

„Ježiš prehlasuje za blahoslavených chudobných, hladujúcich, plačúcich, prenasledovaných; vystríha však tých, čo sú bohatí, nasýtení, smejú sa a majú pochvalu od ľudí. Zmysel tohto paradoxného blahoslavenstva spočíva v tom, že Boh je nablízku tým, ktorí trpia, a zasahuje, aby ich vyslobodil z ich otroctva.

Evanjeliová stať nás teda pozýva zamyslieť sa nad hlbokým zmyslom toho, čo to znamená mať vieru, ktorá spočíva v totálnej dôvere v Pána.

Bratia a sestry, je totiž mnoho tých, ktorí sa aj v našich časoch ponúkajú ako rozdávači šťastia: prichádzajú a sľubujú dosiahnutie úspechu za krátky čas, veľké zárobky na dosah ruky, zázračné riešenia na každý problém a tak ďalej.

A tu sa dá veľmi ľahko bez povšimnutia skĺznuť do hriechu proti prvému prikázaniu: čiže do modloslužby, zameniť Boha za nejakú modlu. Modloslužba a modly sa zdajú byť záležitosťami z minulosti, no v skutočnosti sa týkajú každej doby! Aj tej dnešnej.

Z tohto dôvodu nám Ježiš otvára oči pre realitu. Sme povolaní k šťastiu, byť blaženými, a stávame sa nimi už teraz v tej miere, v akej sa dáme na stranu Boha, jeho kráľovstva, na stranu toho, čo nie je pomíňavé, ale trvá pre večný život.

Ježišove blahoslavenstvá sú zásadným posolstvom, ktoré nás nabáda, aby sme nevkladali našu dôveru do materiálnych a pominuteľných vecí, aby sme nehľadali šťastie u predavačov chimér, ktorí sú veľakrát predavačmi smrti, u odborníkov na ilúziu.

Nenasledujme ich. Pán nám pomáha otvoriť oči, nadobudnúť prenikavejší pohľad na realitu, uzdraviť sa z chronickej krátkozrakosti, ktorou nás infikuje duch tohto sveta.“