Neľakajme sa rozdielov, Boh ich pripustil

Katechézu uviedli slová z Evanjelia podľa Matúša (Mt 13, 33): „Ďalšie podobenstvo im povedal: Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“

Prečo pápež chodí k moslimom?
„Uplynulú sobotu a nedeľu som vykonal apoštolskú cestu do Maroka, na ktorú som bol pozvaný Jeho Veličenstvom, kráľom Mohamedom VI.

Ďakujem predovšetkým Pánovi, že mi dovolil urobiť ďalší krok v dialógu a stretnutí s moslimskými bratmi a sestrami, aby som bol – ako hovorí motto apoštolskej cesty – Služobník nádeje v dnešnom svete.

Niekto sa však môže pýtať: Ale prečo pápež chodí k moslimom a nie iba ku katolíkom? Prečo existuje toľko náboženstiev a ako to, že existuje toľko náboženstiev? S moslimami sme potomkovia toho istého otca, Abraháma. Prečo Boh dovolí, aby bolo toľko náboženstiev?

Scholastickí teológovia sa odvolávali na voluntas permissiva (pripúšťajúcu vôľu) Boha. On chcel túto skutočnosť pripustiť. Existuje mnoho náboženstiev, niektoré sa rodia z kultúry, ale vždy hľadia na nebo, hľadia na Boha.

Ale to, čo Boh chce, je bratstvo medzi nami a zvláštnym spôsobom – tu je dôvod tejto cesty – s našimi bratmi, synmi Abraháma, ako sme my, s moslimami. Nesmieme sa ľakať rozdielu. Boh to dovolil. Ľakať sa musíme toho, ak nekonáme v bratstve, aby sme spoločne kráčali životom.“

Úloha náboženstiev
„Slúžiť nádeji v čase, ako je ten náš, znamená predovšetkým stavať mosty medzi civilizáciami. A pre mňa to bola radosť a česť, že som tak mohol urobiť s urodzeným Marockým kráľovstvom, stretnutím s jeho ľudom a jeho vládnymi predstaviteľmi.

S pripomenutím niektorých dôležitých medzinárodných vrcholných stretnutí, ktoré sa v posledných rokoch v tej krajine udiali, sme s kráľom Mohamedom VI. potvrdili základnú úlohu náboženstiev v obraňovaní ľudskej dôstojnosti a podporovaní pokoja, spravodlivosti a starostlivosti o stvorenstvo, teda, náš spoločný dom.

V tejto perspektíve sme spolu s kráľom podpísali Výzvu za Jeruzalem, aby sväté mesto bolo chránené ako dedičstvo ľudstva a miesto pokojného stretnutia, obzvlášť pre veriacich troch monoteistických náboženstiev.

Osobitnú pozornosť som venoval problematike migrácie, tak pri rozhovoroch s autoritami, ale predovšetkým na stretnutí zvlášť venovanom migrantom. Niektorí z nich svedčili o tom, že život tých, čo emigrujú, sa opäť stáva ľudským vo chvíli, keď nájdu komunitu, ktorá ich prijme ako ľudí. To je zásadné.

Ako Svätá stolica sme ponúkli náš príspevok, ktorý je zhrnutý do štyroch slovies: prijať, chrániť, podporovať a integrovať migrantov. Nie je to otázka prístupu zhora cez sociálne programy, ale kráčať po spoločnej ceste cez tieto štyri činnosti, aby sa v mestách a krajinách pri zachovaní ich kultúrnych a náboženských identít vytvárala otvorenosť voči rozdielom a schopnosť doceniť ich v znamení ľudského bratstva.“

Ďakujem Cirkvi v Maroku
„Nedeľný deň som venoval kresťanskej komunite. Najprv som navštívil Vidiecke centrum sociálnych služieb, spravované milosrdnými sestrami, tými, ktoré tu vo Vatikáne vedú  Detskú ambulanciu sv. Marty.

Tieto sestry tam pracujú v spolupráci s mnohými dobrovoľníkmi, obyvateľom ponúkajú rôzne služby.

V rabatskej katedrále som sa stretol s kňazmi, so zasvätenými osobami a s Ekumenickou radou cirkví. Je to malé stádo v Maroku, a preto som si spomenul na evanjeliové obrazy soli, svetla a kvasu, čo sme čítali na začiatku tejto audiencie.

To, čo sa ráta, nie je kvantita, ale aby soľ mala chuť, svetlo osvetľovalo a kvas mal silu prekvasiť celé cesto. A toto neprichádza od nás, ale od Boha, od Ducha Svätého, ktorý dáva svedčiť o Kristovi tam, kde sme, štýlom dialógu a priateľstva, životom predovšetkým medzi nami kresťanmi, pretože - ako hovorí Ježiš - ,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať’ (Jn 13, 35).

A radosť z cirkevného spoločenstva mala svoj základ a plné vyjadrenie pri nedeľnej Eucharistii, slávenej v športovom komplexe hlavného mesta. Tisíce ľudí takmer 60 rôznych národností! Jedinečná epifánia (zjavenie) Božieho ľudu  v srdci islamskej krajiny.

Podobenstvo o milosrdnom Otcovi dalo medzi nami zažiariť kráse Božieho plánu, ktorý chce, aby všetky jeho deti mali účasť na jeho radosti, na slávnosti odpustenia a zmierenia.“