Nemáme bojovať s ľuďmi, ale so zlom

Svätý Otec František napriek prebiehajúcej biskupskej synode o Amazónii nevynechal pravidelnú generálnu audienciu a stretnutie s pútnikmi. V stredu 9. októbra v katechéze hovoril o udalosti Šavlovho obrátenia.
VN SK 10.10.2019
Nemáme bojovať s ľuďmi, ale so zlom

„Ako žijem svoj život viery? Idem druhým v ústrety, alebo som proti druhým?“ opýtal sa pápež František na generálnej audiencii. Snímka: profimedia.sk

Námestie sv. Petra opäť zaplnilo mnoho pútnikov. Sprevádzalo ich slnečné počasie, a tak sa stretnutie s pápežom stalo ešte radostnejším. Zo Slovenska tentoraz prišli pútnici z Košíc, Hrabušíc a z farností Gbely, Chlebnice a Hlivištia.

Mladý muž Šavol
Na úvod katechézy zazneli slová z 9. kapitoly Skutkov apoštolov: „Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: ,Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?’ On povedal: ,Kto si, Pane?’ A ten: ,Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť.’“ (Sk 9, 3 - 6).

„Po udalosti ukameňovania Štefana sa objavuje postava, ktorá je v Skutkoch apoštolov popri Petrovi najviac prítomná a najvýraznejšia: ,mladý muž, ktorý sa volal Šavol’ (Sk 7, 58). Na začiatku sa opisuje ako ten, ktorý schvaľuje smrť Štefana a chce zničiť Cirkev, ale potom sa stane nástrojom, ktorý si Boh vybral, aby ohlasoval evanjelium národom.

S poverením od veľkňaza Šavol robí hon na kresťanov a zatýka ich. Vy, ktorí pochádzate z niektorých národov, ktoré boli perzekvované diktatúrami, dobre rozumiete, čo to znamená prenasledovať ľudí a zatýkať ich. Takto robil aj Šavol. A konal tak v domnení, že slúži Pánovmu zákonu.

Mladý Šavol je zobrazený ako neústupčivý; ako ten, ktorý sa prejavuje netoleranciou voči tým, ktorí myslia inak ako on sám; absolutizuje svoju politickú alebo náboženskú identitu a druhého zužuje na potenciálneho nepriateľa, s ktorým treba bojovať. Ideológ.

V Šavlovi sa náboženstvo zmenilo na ideológiu: náboženskú ideológiu, sociálnu ideológiu, politickú ideológiu. Až potom, ako bude premenený Kristom, bude učiť, že skutočný zápas nie je ,s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach’ (Ef 6, 12). Učí, že by sa nemalo bojovať s ľuďmi, ale so zlom, ktoré inšpiruje ich činy.“

Pán sa dotýka jeho srdca
„Šavlov stav nazlostenosti a konfliktnosti pozýva každého položiť si otázky: Ako žijem svoj život viery? Idem druhým v ústrety, alebo som proti druhým? Patrím do univerzálnej Cirkvi, alebo mám nejakú selektívnu ideológiu? Klaniam sa Bohu, alebo sa klaniam dogmatickým formuláciám? Robí ma viera v Boha, ktorú vyznávam, priateľským, alebo, naopak, nepriateľským voči tým, ktorí sa odo mňa líšia?

Lukáš rozpráva, že zatiaľ čo Šavol má naplno v úmysle vykoreniť kresťanskú komunitu, Pán mu je v pätách, aby sa dotkol jeho srdca a obrátil ho k sebe. To je Pánova metóda: dotýka sa srdca. Vzkriesený sa ujíma iniciatívy a ukazuje sa Šavlovi na ceste do Damasku, čo je udalosť, o ktorej sa v knihe Skutkov apoštolov rozpráva trikrát.

Prostredníctvom kombinácie svetla a hlasu, typickej pri teofániách, sa Vzkriesený zjavuje Šavlovi a žiada ho, aby sa zodpovedal za svoju bratovražednú zlosť: ,Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?’ (Sk 9, 4).

Tu Vzkriesený prejavuje svoju jednotu s tými, ktorí v neho veria; udrieť člena Cirkvi znamená udrieť samotného Krista! Dokonca aj tí, ktorí sú ideológmi, pretože chcú čistotu Cirkvi, udierajú Krista.

Ježišov hlas hovorí Šavlovi: ,Vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť’ (Sk 9, 6). Šavol je opäť na nohách, ale vôbec nevidí, oslepol - a zo silného, autoritatívneho a nezávislého človeka sa stáva slabým, núdznym a závislým od ostatných, pretože nevidí. Kristovo svetlo ho oslnilo a oslepilo: ,Vyjaví sa tak i navonok to, čo bola jeho vnútorná realita, jeho slepota voči pravde, svetlu, ktorým je Kristus’ (Benedikt XVI., Generálna audiencia, 3. septembra 2008).“

Šavol prijíma krst
„Týmto dotykom priamo na telo medzi Šavlom a Vzkrieseným sa začína premena, ktorá dáva najavo Šavlovu osobnú Veľkú noc, jeho prechod od smrti k životu. To, čo predtým bolo slávou, sa mu stáva odpadom na vyhodenie, aby získal skutočnú odmenu, ktorou je Kristus a život v ňom.

Šavol prijíma krst. Krst znamená pre Šavla to, čo pre každého z nás, začiatok nového života, sprevádzaného novým pohľadom na Boha, na seba samého a na druhých, ktorí sa z nepriateľov odteraz stávajú bratmi v Kristovi.

Poprosme Otca, aby dal aj nám zakúsiť, tak ako Šavlovi, dosah jeho lásky, ktorá jediná môže z kamenného srdca urobiť srdce z mäsa schopné osvojiť si rovnaké zmýšľanie ako Ježiš Kristus.