Nemôžeme sa modliť ako papagáje

Svätý Otec František v stredu 20. februára absolvoval generálnu audienciu. Keďže je zimné obdobie, konala sa v Aule Pavla VI. V svojej katechéze pokračoval v cykle o modlitbe Otče náš. Táto siedma katechéza bola zameraná na frázu Otče, ktorý si na nebesiach.
VN SK 21.02.2019
Nemôžeme sa modliť ako papagáje

Božia láska je ako láska matky, ktorá nikdy nemôže zabudnúť. Snímka: profimedia.sk

„Pokračujeme v katechézach o Otčenáši. Prvý krok každej kresťanskej modlitby je vstup do tajomstva, do Božieho otcovstva. Nemožno sa modliť ako papagáje. Buď vstúpiš do tajomstva, s vedomím, že Boh je tvoj Otec, alebo sa nemodlíš. Ak sa modlíš inak, nemodlíš sa.“

Nikto nie je ako Boh Otec
„Pre porozumenie toho, do akej miery je Boh Otcom, uvažujeme nad postavami našich rodičov, ale musíme ich vždy v nejakej miere očistiť. Toto hovorí aj Katechizmus Katolíckej cirkvi: ,Očistenie srdca sa týka predstáv otca a matky, ktoré pochádzajú z našej osobnej a kultúrnej histórie a ovplyvňujú náš vzťah k Bohu’ (KKC, 2779).

Nikto z nás nemal dokonalých rodičov, nikto. A rovnako ani my z našej strany nebudeme nikdy ako rodičia či ako duchovní pastieri dokonalí. Všetci máme chyby, všetci.

Naše vzťahy lásky prežívame vždy ako poznačené našimi obmedzeniami a naším egoizmom, preto sú často znečistené majetníckymi túžbami alebo manipulovaním druhých.

Z tohto dôvodu sa neraz vyznania lásky prevracajú na pocity hnevu a nepriateľstva. A je to tak, keďže všetci máme v svojom vnútri zahorknuté korene, ktoré nie sú dobré a neraz sa dostanú na povrch a narobia zlo.

Preto keď hovoríme o Bohu ako o Otcovi, keď premýšľame nad obrazom našich rodičov, najmä ak nás mali radi, zároveň musíme ísť ďalej.

Pretože Božia láska je láskou Otca, ktorý je na nebesiach, podľa vyjadrenia, ktoré nás pozýva používať Ježiš; je to láska totálna, ktorej chuť v tomto živote okusujeme iba nedokonalým spôsobom.“

Láska je ako ranný oblak
„Grécky boh lásky, v mytológii je tým absolútne najtragickejším: nedá sa pochopiť, či je bytosťou anjelskou alebo je démonom.

Mytológia hovorí, že je synom Porosa a Penie, čiže prešibanosti a chudoby, predurčený niesť v sebe niečo z charakteristík oboch týchto rodičov.

Môžeme tu uvažovať nad nejednoznačnou povahou ľudskej lásky: je skutočne ambivalentná, schopná prekvitať a dosiahnuť moc v jednej hodine dňa, a hneď potom zvädnúť a odumrieť.

Je jedno vyjadrenie proroka Ozeáša, ktoré nekompromisne charakterizuje vrodenú slabosť našej lásky: ,Vaša láska je ako ranný oblak a ako rosa, ktorá pominie za rána’ (Oz 6, 4).

Hľa, čím je neraz naša láska: sľubom, ktorý sa len s námahou snažíme dodržať snahou, čo rýchlo vyprahne a mení sa na paru, tak trochu ako keď zrána vyjde slnko a nočná rosa sa vytratí.

Koľkokrát sme my ľudia milovali takýmto slabým a nesústavným spôsobom. Všetci máme túto skúsenosť. Milovali sme, ale potom to opadlo alebo tá láska oslabla.

Túžiac byť milovaní sme neskôr narazili na naše limity, na úbohosť našich síl - neschopní dodržať sľub, ktorý sa nám v dňoch milosti zdal ľahko uskutočniteľný.“

Boh nás miluje nekonečne
„Existuje však aj iná láska, tá láska Otca, ktorý je na nebesiach. Nikto nesmie pochybovať, že je príjemcom tejto lásky. Miluje nás. Ak by nás aj náš otec a naša matka neboli milovali, je tu Boh na nebesiach, ktorý nás miluje tak, ako to nikto na tejto zemi nedokázal a nemôže nikdy dokázať.

Láska Boha je vždy stála. Hovorí prorok Izaiáš – počúvajte, aké je to krásne: ,Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl’ (Iz 49, 15 - 16).

Som v Božích dlaniach a nemôžem to vymazať. Božia láska je ako láska matky, ktorá nikdy nemôže zabudnúť. A ak matka zabudne? Ja na teba nezabudnem, hovorí. Toto je dokonalá láska Boha, takto sme ním milovaní.

A ak by sa aj všetky naše pozemské lásky rozpadli a nezostalo by nám v dlaniach iné než prach, je tu pre nás vždy vrúcna a jedinečná Božia láska.

V hlade po láske, ktorý všetci cítime, nehľadáme niečo, čo neexistuje; je to naopak, pozvanie poznať Boha, ktorý je Otcom. Napríklad obrátenie svätého Augustína prechádzalo týmto úskalím.

Mladý a brilantný rečník hľadal jednoducho medzi tvormi niečo, čo mu žiadne stvorenie dať nemohlo, až jedného dňa mal odvahu pozdvihnúť zrak. A toho dňa spoznal Boha. Boha, ktorý miluje.

Výraz ,na nebesiach’ nechce vyjadriť diaľku, ale radikálnu odlišnosť lásky, inú dimenziu lásky, lásku neúnavnú, lásku, ktorá zostane navždy, ba viac, ktorá je vždy poruke. Stačí povedať ,Otče náš, ktorý si na nebesiach’ a táto láska príde.“