Neopusť ma, keď mi sily ochabnú

Medzi veriacich prišiel pápež František na svojom papamobile, prešiel v ňom po celom námestí a požehnal pútnikov z rôznych krajín.

V katechéze, ktorú nazval Neopusť ma, keď mi sily ochabnú, tentoraz kládol osobitný dôraz na docenenie dôležitosti starých ľudí a odsúdil mentalitu ich odsúvania na okraj spoločnosti a bezohľadného zneužívania ich krehkosti.

PANE, SI MOJA NÁDEJ

„Ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti. Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; tebe vždy patrí môj chválospev. Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol. Zveľadíš moju česť, prídeš a mňa potešíš“ (Ž 71, 5 – 6. 20 – 21).

Touto modlitbou starého žalmistu nás Svätý Otec nabáda na rozjímanie „o silnom napätí prítomnom v stave staroby, keď je spomienka na prekonané námahy a prijaté požehnania vystavená skúške viery a nádeje“.

Starec zo žalmu prekonáva túto skúšku a znova objavuje dôveru v Pána, pretože cíti, že práve Boh mu pomôže. Prosí ho: „Vysloboď ma a zachráň, nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi. Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa; Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc. Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú“ (Ž 71, 2. 12 – 13).

KULTÚRA VYRAĎOVANIA

Táto hanba by podľa pápeža Františka mala „naozaj padnúť na všetkých tých, ktorí ťažia zo slabostí choroby a staroby“.

Upozorňuje, že starí ľudia sú často vystavení podvodom s cieľom zmocniť sa ich úspor, zneužitiu či arogancii, a túto skutočnosť nazýva formou podlosti, na ktorú sa, žiaľ, naša spoločnosť špecializuje.

„Nie je málo tých, ktorí využívajú vysoký vek človeka, aby ho podviedli a zastrašovali ho tisíckami spôsobov.“ V mnohých prípadoch sú tiež seniori vystavení opustenosti, a to aj v rodinách, prípadne sú opustení v domovoch dôchodcov, kde ich deti buď vôbec nenavštevujú, alebo ich navštívia len párkrát do roka.

„V tejto kultúre vyraďovania sú starší ľudia odsúvaní na vedľajšiu koľaj.“ Dôsledkom takéhoto správania sa k starým ľuďom je tendencia „ukrývať našu zraniteľnosť, tajiť našu chorobu, náš vek a starobu, pretože sa obávame, že sú predsieňou našej straty dôstojnosti“.

Táto tendencia však nie je v poriadku, nemá nič spoločné s ľudskosťou. Preto Svätý Otec vyzýva chrániť seniorov, ktorí sú „pamäťou rodiny, pamäťou ľudstva, pamäťou krajiny“, a neskrývať krehkosť staroby, ktorá je prostou realitou a raz dobehne každého.

PŠENICA NESMIE BYŤ ZBRAŇOU

V závere audiencie pápež apeloval na vyriešenie problému vývozu pšenice z Ukrajiny, ktorá uviazla v prístavoch, a žiadal garanciu všeobecného ľudského práva na výživu, pretože „zablokovanie vývozu tejto pšenice, od ktorej závisí život miliónov ľudí, najmä v najchudobnejších krajinách, vyvoláva veľké obavy“.

Zároveň prosil všetkých kompetentných, „nech sa nepoužíva pšenica, základná potravina, ako vojnová zbraň“.