Nepoddajme sa únave

Úvodom ku katechéze bol tento úryvok z Listu Galaťanom: „Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať. Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen“ (Gal 6, 9 - 10. 18).

Evanjelizátor, teológ a pastier

Dostali sme sa k záveru katechéz o Liste Galaťanom. Nad čím všetkým v tomto texte svätého Pavla by sme sa však mohli zamýšľať! Božie slovo je nevyčerpateľný zdroj. Svätý apoštol Pavol sa nám v tomto liste prihovoril ako evanjelizátor, ako teológ a ako pastier.

Svätý biskup Ignác Antiochijský sa krásne vyjadruje, keď píše: „Je len jeden učiteľ, ktorý prehovoril, a to, čo povedal, sa aj stalo; ale veci, ktoré robil mlčky, sú hodné Otca. Kto si osvojil Ježišovo slovo, môže počúvať aj jeho mlčanie“ (Ad Ephesios, 15, 1 - 2).

Môžeme povedať, že apoštol Pavol dokázal dať hlas tomuto mlčaniu Boha. Jeho najoriginálnejšie postrehy nám pomáhajú objaviť šokujúcu novosť obsiahnutú v zjavení Ježiša Krista. Bol to skutočný teológ, ktorý kontemploval Kristovo tajomstvo a odovzdával ho so svojou tvorivou inteligenciou.

A bol tiež schopný vykonávať svoje pastoračné poslanie zoči-voči blúdiacej a zmätenej komunite. Robil to rôznymi metódami: raz používal iróniu, inokedy prísnosť, potom miernosť. Dovolával sa svojej autority apoštola, no zároveň neskrýval slabosti svojej povahy.

Sila Ducha skutočne pracovala hlboko v jeho srdci, lebo stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom si podmanilo a zmenilo celý jeho život, ktorý svätý apoštol Pavol celý strávil v službe evanjeliu.

Svätý apoštol Pavol nikdy nepomýšľal na akési bezkonfliktné kresťanstvo bez údernosti a sily, práve naopak. Obhajoval slobodu, ktorú priniesol Kristus, s vášňou, ktorá nás dodnes napĺňa pohnutím, najmä ak si uvedomíme, aké utrpenie a osamelosť musel znášať.

Bol presvedčený, že dostal povolanie, na ktoré mohol odpovedať iba on, a chcel vysvetliť Galaťanom, že aj oni sú povolaní k tejto slobode, ktorá ich vymaňuje zo všetkých foriem otroctva, pretože ich robí dedičmi dávneho zasľúbenia a v Kristovi Božími deťmi.

Bol si vedomý rizík, ktoré prináša kresťanská sloboda, no neumenšoval jej dôsledky. S odvahou zdôrazňoval veriacim, že sloboda sa v žiadnom prípade nerovná svojvoľnosti a ani nevedie k formám arogantnej sebestačnosti. Naopak, svätý apoštol Pavol postavil slobodu do tieňa lásky a jej dôsledné uplatňovanie ukotvil v službe lásky.

Pokušením je vždy vrátiť sa späť. Jedna definícia kresťanov, ktorá je vo Svätom písme, hovorí, že my kresťania nie sme ľuďmi, ktorí cúvajú, ktorí sa vracajú späť. Je to pekná definícia.

No pokušením je cúvanie, aby sme si boli istejší, preto sa vraciame iba k čistému Zákonu a zanedbávame nový život v Duchu Svätom. Svätý apoštol Pavol nás však učí, že skutočný Zákon má svoje naplnenie v živote Ducha, v živote, ktorý nám daroval Ježiš.

A tento život Ducha môžeme žiť jedine v kresťanskej slobode. Toto je jedna z najnádhernejších vecí.

Prebuď Krista, zatras svojou vierou!

Na konci tejto katechetickej cesty sa mi vidí, že sa v nás môže zrodiť dvojaký postoj. Na jednej strane v nás apoštolovo učenie vzbudzuje nadšenie; cítime sa pobádaní rýchlo sa vydať na cestu slobody, kráčať podľa Ducha.

Na druhej strane sme si vedomí svojich obmedzení, pretože každý deň konkrétne zažívame, aké ťažké je byť poddajnými Duchu a riadiť sa jeho blahodarným pôsobením. A tak sa môže dostaviť únava, ktorá zabrzdí nadšenie. Cítime sa ustráchaní, slabí, niekedy odstrčení na okraj oproti životného štýlu svetáckej mentality.

Svätý Augustín nám navrhuje, ako by sme mali v tejto situácii reagovať. Vychádza z evanjeliového príbehu o búrke na jazere. „Kristova viera v tvojom srdci je ako Kristus v loďke. Počuješ urážky, si unavený, rozrušený, a Kristus spí.

Prebuď Krista, zatras svojou vierou! Dokonca aj v nepokojných situáciách si schopný niečo urobiť. Zatras svojou vierou. Nech sa Kristus prebudí a prehovorí k tebe. Preto prebuď Krista. Ver tomu, čo bolo povedané, a v tvojom srdci bude veľký pokoj“ (Príhovory 163/B 6).

Ako hovorí sv. Augustín, vo chvíľach ťažkostí sme ako v loďke počas búrky. A čo robia apoštoli? Zobudili Krista, ktorý počas búrky spal, ale bol tam prítomný. Jediná vec, ktorú môžeme urobiť v krušných chvíľach, je „zobudiť“ Krista, ktorý je v nás, no spí ako v loďke.

Musíme prebudiť Krista v našom srdci, lebo len vtedy budeme môcť kontemplovať veci jeho pohľadom, pretože on vidí poza búrku. Cez jeho pokojný pohľad vidíme panorámu, ktorú si sami ani len nevieme predstaviť.

Neunavme sa v robení dobra

Na tejto náročnej, ale fascinujúcej ceste nám svätý apoštol Pavol pripomína, že si nemôžeme dovoliť žiadnu únavu v konaní dobra. Neunavte sa v robení dobra. Musíme dôverovať, že Duch vždy príde na pomoc našej slabosti a poskytne nám potrebnú podporu. Učme sa teda častejšie vzývať Ducha Svätého.

Niekto by mohol povedať: „Ako sa vzýva Duch Svätý? Pretože ja sa viem modliť k Otcovi v Otčenáši; viem sa modliť k Panne Márii cez Zdravas; viem sa modliť k Ježišovi - ale ktorá modlitba je k Duchu Svätému?“ Modlitba k Duchu Svätému je spontánna: musí sa zrodiť v tvojom srdci.

Musíš povedať vo chvíľach ťažkostí: „Duchu Svätý, príď.“ Kľúčové slovo je „príď“. Musíš to však povedať ty, svojím jazykom, svojimi slovami.

Príď, lebo som v ťažkostiach; príď, pretože som v temnote; príď, lebo neviem čo robiť; príď, lebo začínam padať. Príď - to je slovo na vzývanie Ducha Svätého. Naučme sa častejšie vzývať Ducha Svätého.

Môžeme to robiť jednoduchými slovami, v rôznych momentoch dňa. A môžeme so sebou nosiť krásnu modlitbu, ktorú Cirkev prednáša na Turíce: „Duchu Svätý, príď z neba...“ Jadrom modlitby je „príď“. Takto sa Panna Mária i apoštoli modlili, keď Ježiš vystúpil na nebesia.

Boli sami vo večeradle a vzývali Ducha Svätého. Urobí nám dobre, ak sa budeme často modliť: „Príď, Duchu Svätý.“ Prítomnosťou Ducha si uchováme slobodu. Budeme slobodní kresťanskou slobodou, ktorá nám dáva dozrievať.

Táto modlitba nám pomôže kráčať v Duchu, v slobode a v radosti, pretože keď príde Duch Svätý, príde radosť, skutočná radosť. Boh vás žehnaj.