Nesmieme byť turistami v Cirkvi

„Všetko mali spoločné“ (Sk 4, 32). Integrálna jednota v spoločenstve veriacich – to bola téma už šiesteho pokračovania katechéz vychádzajúcich z knihy Skutkov apoštolov. Pápež odpovedal na otázky: Ako vyzerá rýdzi kresťanský postoj k majetku a prečo musí láska v spoločenstve dosiahnuť až k vreckám?

Byť spoločenstvom
Svätý Otec svoju katechézu uviedol vysvetlením slova koinonia, ktoré je gréckeho pôvodu a znamená „dať do jednoty“, „urobiť spoločným“, teda byť ako jedno spoločenstvo.

„Toto je skúsenosť prvej kresťanskej komunity, čiže urobiť spoločným, zdieľať, komunikovať, mať účasť, a nie sa izolovať. V počiatočnej Cirkvi táto koinonia, táto komunita odkazuje predovšetkým na účasť na Kristovom tele a krvi. Preto keď pristupujeme k svätému prijímaniu, hovoríme, že komunikujeme, vstupujeme do spoločenstva s Ježišom a od tejto jednoty s Ježišom dochádzame k jednote s bratmi a sestrami.

A táto spoločná účasť na Kristovom tele a krvi, ktorá sa tvorí pri svätej omši, sa potom prenáša do bratskej jednoty, a teda aj do toho, čo je pre nás najťažšie: dať do spoločného materiálne hodnoty a zhromaždiť peniaze v zbierke pre dobro materskej cirkvi v Jeruzaleme i iných cirkví.“

Kedy sme dobrými kresťanmi?
„Ak chcete vedieť, či ste dobrými kresťanmi, musíte sa modliť, snažiť sa pristupovať k svätému prijímaniu, k sviatosti zmierenia. No tým signálom, že tvoje srdce je obrátené, je, keď tá konverzia dospeje až k vreckám, čiže tam, kde je vidieť, či je človek štedrý voči druhým, či pomáha slabším, chudobnejším - vtedy, keď sa to dotýka vlastného prospechu. Keď obrátenie dôjde až tam, buď si istý, že je to skutočné obrátenie. Ak zostane len pri slovách, nie je to dobré obrátenie.

Eucharistický život, modlitby, kázanie apoštolov a skúsenosť spoločenstva robia z veriacich zástup tých, ktorí majú – ako hovorí kniha Skutkov apoštolov – jedno srdce a jednu dušu a ktorí nepovažujú to, čo vlastnia, za súkromné, ale všetko majú spoločné. Bol to príklad taký silný, že nám pomáha byť veľkodušnými, a nie skúpymi.

A nielen ohľadom peňazí. Aj ohľadom času. Koľko kresťanov sa venuje dobrovoľníctvu! Je to spoločenstvo; podeliť sa o svoj čas s druhými, na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Takto je to pri dobrovoľníctve, skutkoch lásky, navštevovaní chorých; vždy sa podeliť s ostatnými a nehľadať len vlastný úžitok.“

Nie fiktívnej láske
„Spoločenstvo či koinonia sa takto stáva novým spôsobom vzťahu medzi Pánovými učeníkmi. Kresťania zažívajú nový spôsob vzájomného spolužitia, správania sa. A je to spôsob, ktorý je kresťanom vlastný až do tej miery, že pohania na nich hľadeli a hovorili: ,Pozrite, ako sa milujú!’ Tým spôsobom bola láska. Avšak nie láska v slovách, nie láska fiktívna, ale láska skutkov, vzájomná pomoc, konkrétna láska.

To, že veriaci sú údmi Kristovho tela, ich robí spoluzodpovednými za seba navzájom. Byť veriacimi v Ježiša nás všetkých robí spoluzodpovednými jedni za druhých.

Preto silní podporujú slabých a nikto nezažíva krajnú núdzu, ktorá ponižuje a deformuje ľudskú dôstojnosť, pretože oni žijú toto spoločenstvo; majú jedno srdce. Milujú sa. Toto je tým znamením - konkrétna láska.

Kresťan vždy vychádza zo seba samého, z vlastného srdca a približuje sa k druhým, tak ako sa Ježiš priblížil k nám. Toto je prvokresťanská komunita.“

Pokrytectvo je najväčším nepriateľom
„Jeden konkrétny príklad delenia sa a spoločného majetku sa k nám dostáva zo svedectva Barnabáša. Vlastní pole, ktoré predáva, aby výťažok odovzdal apoštolom.

No popri jeho pozitívnom príklade sa objavuje jeden ďalší, smutne negatívny príklad: Ananiáš a jeho manželka Zafira sa po predaji pozemku rozhodnú odovzdať len jednu časť apoštolom a druhú si ponechať pre seba. Tento podvod narušuje reťaz nezištného zdieľania, pokojného, nezaujatého zdieľania, a následky sú tragické, sú fatálne.

Apoštol Peter demaskuje nekorektnosť Ananiáša a jeho manželky a hovorí: ,Prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok? Neluhal si ľuďom, ale Bohu! ’ (Sk 5, 3 - 4).

Mohli by sme povedať, že Ananiáš oklamal Boha skrze uzavretosť svedomia, svedomia pokryteckého, čiže skrze kšeftársku príslušnosť k Cirkvi, čiastkovú a oportunistickú. Pokrytectvo je tým najhorším nepriateľom tejto kresťanskej komunity, tejto kresťanskej lásky; fingovať, že sa máme radi, no hľadať pritom len vlastný prospech.

Zlyhať v úprimnosti delenia sa, čiže prísť o úprimnosť lásky, znamená totiž pestovanie pokrytectva, vzdialenie sa od pravdy, stávanie sa egoistami, vyhasenie ohňa spoločenstva a odsúdenie sa na mráz vnútornej smrti.

Ten, kto sa takto správa, prechádza Cirkvou ako nejaký turista. Nuž, v Cirkvi je veľa turistov, ktorí ňou vždy len prejdú, ale nikdy do Cirkvi nevstúpia; to je ten duchovný turizmus, ktorý im dáva myslieť si, že sú kresťanmi, zatiaľ čo sú jedine turistami v katakombách.

Nie, nesmieme byť turistami v Cirkvi, ale byť si navzájom bratmi. Život založený len na ťažení zisku a výhod zo situácií na úkor druhých nevyhnutne vyvoláva vnútornú smrť. A koľko ľudí si hovorí, že sú Cirkvi blízki, že sú priateľmi kňazov, biskupov, zatiaľ čo len hľadajú vlastný zisk. Toto sú pokrytectvá, ktoré ničia Cirkev!“