Nič nie je náhoda, Boh utkal náš príbeh

Na začiatok zaznel úryvok z úvodnej kapitoly Listu Galaťanom: „Pavol, ustanovený za apoštola nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve; že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju.

Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou“ (Gal 1, 1. 13. 15 – 16).

Pavol ide do hĺbky

„Kúsok po kúsku prenikáme do Listu Galaťanom. Videli sme, že títo kresťania sa dostávajú do sporu o to, ako žiť vieru. Apoštol Pavol začína písať svoj list tým, že im pripomína vzájomné vzťahy z minulosti, bolesť z odlúčenia i nemennú lásku, ktorú prechováva ku každému z nich.

Neopomína však zdôrazniť svoju starosť o to, aby Galaťania išli správnou cestou; je to starosť otca, ktorý dával zrod týmto spoločenstvám vo viere. Jeho zámer je veľmi jasný. Je nevyhnutné potvrdiť novosť evanjelia, ktoré Galaťania prijali z jeho hlásania, aby si vybudovali skutočnú identitu, na ktorej základe treba postaviť svoj život.

Rýchlo objavíme, že apoštol Pavol je hlboký znalec Kristovho tajomstva. Hneď od začiatku svojho listu nesleduje nízke argumentácie používané jeho osočovateľmi. Pavol si volí ísť viac do hĺbky, pretože v hre je pravda evanjelia a sloboda kresťanov, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou.

Nezastavuje sa na povrchu problémov, konfliktov, ako sme často pokúšaní urobiť my, aby sme rýchlo našli riešenie, ktoré vytvára zdanie súhlasu všetkých prostredníctvom kompromisu. Pavol miluje Ježiša a vie, že Ježiš nie je Bohočlovek kompromisov. Nie takto funguje evanjelium.

A apoštol sa rozhodol ísť tou náročnejšou cestou. Píše takto: ,Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha?‘ Nesnaží sa byť v pokoji so všetkými. A pokračuje: ,Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom‘ (Gal 1, 10).“

Z prenasledovateľa apoštol

„Na prvom mieste sa Pavol cíti povinný pripomenúť Galaťanom, že je pravým apoštolom nie vlastnými zásluhami, ale z povolania Bohom. Sám rozpráva príbeh svojho povolania a obrátenia v kontakte so zjavením sa zmŕtvychvstalého Krista počas cesty do Damasku.

Je zaujímavé pozorovať, čo hovorí o svojom živote predchádzajúcom onú udalosť: ,Veľmi som prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov‘ (Gal 1, 13 – 14).

Pavol si trúfa tvrdiť, že on v židovstve prekonával všetkých, bol horlivý farizej, bezúhonný čo do spravodlivosti, ktorá je v zákone. Na jednej strane nástojí na zdôraznení, že kruto prenasledoval Cirkev a že bol predtým ,rúhač, prenasledovateľ a násilník‘ (1 Tim 1, 13).

Na druhej strane zdôrazňuje milosrdenstvo, ktoré mu Boh prejavil a ktoré ho viedlo k radikálnej premene, dobre známej všetkým. Píše: ,Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, ibaže počuli: Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil‘ (Gal 1, 22 – 23).

Pavol takto zdôrazňuje pravdu o svojom povolaní prostredníctvom nápadného kontrastu, ktorý sa v jeho živote vytvoril: z prenasledovateľa kresťanov za to, že nedodržiavali tradície a zákon, bol povolaný stať sa apoštolom, aby hlásal evanjelium Ježiša Krista. Vidíme však, že Pavol je slobodný; je slobodný hlásať evanjelium a je tiež slobodný vyznať svoje hriechy.“

Pánove cesty sú nevyspytateľné

„Opätovným premýšľaním nad týmto svojím príbehom je Pavol plný úžasu a vďaky. Je to, akoby chcel povedať Galaťanom, že by mohol byť všetkým možným, len nie apoštolom. Bol vychovaný už odmalička, aby bol bezúhonným zachovávateľom Mojžišovho zákona, a okolnosti ho priviedli k boju proti Kristovým učeníkom.

Stalo sa však niečo nečakané. Boh so svojou milosťou mu zjavil svojho Syna, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby sa stal jeho ohlasovateľom uprostred pohanov. Aké nevyspytateľné sú cesty Pánove! Zakúšame to na vlastnej koži každý deň, no predovšetkým keď sa vraciame k momentom, v ktorých nás Pán Ježiš Kristus povolal.

Nikdy nesmieme zabudnúť na čas a spôsob, akým Pán Boh vstúpil do nášho života; udržiavať si pevne v srdci i v mysli stretnutie s milosťou, keď Boh zmenil náš život. Koľkokrát nám pri pohľade na veľké Pánove diela prichádza spontánna otázka: Ako je to len možné, že si Boh poslúžil hriešnikom, krehkou a slabou osobou nato, aby uskutočnil svoju vôľu?

Bratia a sestry, dajme sa viesť týmto vedomím: prvenstvo milosti premieňa život a robí ho hodným vložiť sa do služby evanjelia. Prvenstvo milosti zakrýva všetky hriechy, mení srdcia, mení život, dáva nám vidieť nové cesty.“

Pozdrav určený Slovákom

Na generálnej audiencii bola aj veľká skupina gréckokatolíckych pútnikov z Košickej eparchie a Svätý Otec ich osobitne pozdravil: „S láskou pozdravujem slovenských veriacich, osobitne účastníkov ďakovnej púte Košickej eparchie, ktorá slávi 350. výročie plačúcej milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky, vedených jej ordinárom arcibiskupom Cyrilom Vasiľom.

Bratia a sestry, táto oslava Matky Božej nech obnoví vo vašom ľude vieru a živé vedomie jej príhovoru na vašej ceste. Zo srdca žehnám všetkých vás i vašich drahých vo vlasti. Sláva Isusu Christu!“