Nie je ľahké dobre sa modliť

Pred katechézou zaznela biblická modlitba slovami žalmu:

„Pane, prečo si tak ďaleko? Prečo sa skrývaš v časoch súženia? Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, nezabúdaj na úbohých. Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? Ako si môže v duchu hovoriť: ,Boh nezasiahne!‘? Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ a berieš ich do svojich rúk. Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš“ (Ž 10, 1. 12 – 14).

Modliť sa nie je ľahké

„Kresťanská modlitba, ako aj celý kresťanský život nie je nejakou prechádzkou. Nikto z veľkých ľudí modlitby, ktorých nachádzame v Biblii a v dejinách Cirkvi, nemal modlitbu pohodlnú. Áno, dá sa modliť ako papagáje, ale toto nie je modlitba.

Modlitba, tá istotne dáva veľký pokoj, ale cez vnútorný boj, niekedy tvrdý, ktorý môže sprevádzať aj dlhé obdobia života. Modliť sa nie je niečo ľahké, a preto my od modlitby unikáme.

Zakaždým, keď sa chceme modliť, hneď prichádzajú na myseľ toľké iné činnosti, ktoré sa v tom okamihu javia ako dôležitejšie a urgentnejšie. Unikáme od modlitby; neviem prečo, ale je to tak.

Takmer vždy potom, ako sme odsunuli modlitbu, uvedomíme si, že tie veci neboli v skutočnosti podstatné a že sme možno premárnili čas. Nepriateľ nás takto klame.“

Nepriatelia modlitby

„Všetci Boží muži a ženy sa zmieňujú nielen o radosti z modlitby, ale aj o nezáživnosti a námahe. V niektorých chvíľach je to tvrdý boj udržať si vernosť v časoch a spôsoboch modlitby. Ticho, modlitba, sústredenie sú náročné cvičenia a niekedy sa ľudská povaha vzbúri.

Kto sa chce modliť, musí pamätať na to, že viera nie je jednoduchá a niekedy postupuje v takmer úplnej temnote bez orientačných bodov. V živote viery existujú chvíle, ktoré sú temné, a preto ich jeden zo svätcov nazýva temnou nocou, pretože sa nepociťuje nič.

Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza dlhý zoznam nepriateľov modlitby. Najhorší nepriatelia modlitby sú však v nás.

Katechizmus ich nazýva takto: ,Znechutenie pre našu suchopárnosť, zármutok nad tým, že nedávame Pánovi všetko, lebo máme veľký majetok (porov. Mk 10, 22), sklamanie z toho, že nie sme vypočutí podľa našej vôle, zranenie našej pýchy, ktorá sa zatvrdzuje preto, že sme nehodní hriešnici, alergia na modlitbu ako na nezaslúžený dar‘ (KKC, 2728). Ide jasne o sumarizujúci zoznam, ktorý by sa dal ešte predĺžiť.“

Kríza modlitby

„Čo robiť v čase pokušenia, keď sa zdá, že sa všetko potáca? Ak preskúmame históriu spirituality, hneď si všimneme, ako majstri duše jasne chápali situáciu, ktorú sme opísali. Na jej prekonanie každý z nich ponúkol určitý príspevok: slovo múdrosti, prípadne podnet, ako čeliť časom plným ťažkostí.

Nejde o teórie vypracované pri písacom stole, ale o rady pochádzajúce zo skúseností, ktoré ukazujú dôležitosť vydržať a vytrvať v modlitbe. V časoch skúšky je dobré pamätať na to, že nie sme sami, že niekto bdie po našom boku a chráni nás. Veľakrát je modlitba boj.

Spomínam si na niečo, čo som prežil zblízka, keď som bol v inej diecéze. Bol tam manželský pár, ktorý mal deväťročnú dcéru s chorobou, ktorú lekári nepoznali. V nemocnici napokon lekár povedal mame: ,Pani, zavolajte svojho manžela.‘ A lekár povedal otcovi: ,Dievčatko neprežije noc. Je to infekcia, nemôžeme nič robiť.‘

Ten človek možno nechodil každú nedeľu na svätú omšu, ale mal veľkú vieru. Odišiel a plakal, nechal v nemocnici ženu s dievčatkom, nastúpil na vlak a odišiel 70 kilometrov ďaleko do Baziliky Panny Márie, patrónky Argentíny, v Lujáne. A tam – bazilika bola už zatvorená, bolo skoro desať hodín v noci – uchopil mreže baziliky a celú noc sa modlil k Panne Márii, bojujúc za zdravie dcéry.

Nakoniec, o šiestej ráno sa otvoril kostol a on vstúpil, aby pozdravil Pannu Máriu; celú noc v boji, potom sa vrátil domov. Keď prišiel, hľadal ženu. Našiel ju a naradostená mu povedala: ,Nuž, neviem, čo sa stalo; lekári hovoria, že sa to takto zmenilo a teraz je uzdravená.‘

Ten muž, ktorý bojoval v modlitbe, dostal od Panny Márie milosť. A toto som sám videl: modlitba robí zázraky, pretože modlitba mieri priamo na stred dobrotivosti Boha, ktorý nás miluje ako Otec.“