Nová evanjelizácia pre tretie tisícročie

V predposledný deň návštevy ad limina apostolorum, v piatok 26. júna 1992 o jedenástej hodine, sa českí a slovenskí biskupi ešte raz stretli so Svätým Otcom.

Viera a vernosť

Predseda Biskupskej konferencie ČSFR František Tondra predniesol slávnostný pozdrav. Vtedajší spišský biskup zdôraznil najmä pozitívnu skutočnosť, že konečne „po štyridsiatich rokoch komunistického totalitarizmu sú všetky naše diecézy obsadené diecéznymi biskupmi...“ (Návšteva ad limina, 1992, s. 3) a že všetkých týchto biskupov spolu s pomocnými biskupmi ustanovil do úradov práve Ján Pavol II.

Pripomenul, že táto návšteva a stretnutie s pápežom je „prejavom našej viery a vernosti Apoštolskej stolici“ a „kresťania obidvoch našich národov chcú ostať verní Katolíckej cirkvi“ (tamže). 

Za negatívny dopad marxistickej ideológie na veriacich považoval najmä stratu zmyslu pre kresťanské i ľudské hodnoty, čo sa aj prostredníctvom uskutočňovania desaťročných duchovných obnov pokúsi Cirkev u nás napraviť. 

Sloboda a povolania

Pápež Ján Pavol II. odpovedal na príhovor obšírne, zameral sa najmä na úlohy Cirkvi na Slovensku pred blížiacim sa tretím tisícročím. Stretnutie nazval historickým, pretože „po prvýkrát po štyridsiatich rokoch Petrov nástupca sa teší z milosti, že môže prijať celý biskupský zbor zo všetkých trinástich diecéz, do ktorých sa rozdeľuje život Katolíckej cirkvi v milej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike“ (Prejav Svätého Otca, 1992, s. 4).

Spomenul posledné dve návštevy ad limina z rokov 1982 a 1987, pri ktorých ho sprevádzali bolestné pocity, pretože na prvom stretnutí s ním sa zúčastnilo iba päť československých biskupov, na ďalšom dokonca len jeden.

Zároveň prejavil radosť, že „znovuzískaná sloboda vyviedla na svetlo veľký počet rehoľníkov a rehoľných sestier, (...) že mladí napĺňajú semináre i noviciáty a vzrastá všade počet trvalých diakonov“ (tamže, s. 5) a že laici sa chytajú iniciatívy v úlohe katechétov a na poli sociálnej starostlivosti a charity.

Kresťanské rodiny

Ján Pavol II. osobitne vyzdvihol význam kresťanských rodín, ktoré sa vďaka tomu, že zostali verné pravidelnej účasti na nedeľnej svätej omši, na spovedi či púti do mariánskych svätýň, podieľajú na vzniku nových duchovných povolaní. 

Upozornil však aj na znaky ich postupného rozkladu, medzi nimi na veľký počet rozvodov, veľké množstvo potratov a veľmi rozšírené používanie antikoncepčných prostriedkov.

Živá evanjelizácia

Dôležitou časťou pontifikovho príhovoru bolo sformulovanie úloh, ktoré čakali Cirkev na Slovensku. Všetky mali spoločného menovateľa – „novú evanjelizáciu“, pastoračnú prax, ktorá „musí vychádzať zo spoločného úsilia o nové a živé, neúnavné a radostné ohlasovanie evanjelia“ (tamže, s. 5).

Farnosti pápež označil za centrum skutočnej a vierohodnej kresťanskej spoločnosti a za „Cirkev v malom“, preto práve pomocou nich a ich kňazov by malo úsilie katechizácie prenikať k všetkým spoločenským vrstvám. Považoval za nevyhnutné, aby každá vrstva dostala potrebnú duchovnú starostlivosť.

Ekumenické vzťahy

Veľkú pozornosť si vyžaduje najmä rodina a osobitne mládež, ktorú pápež označil za „nádej budúcnosti Cirkvi a spoločnosti..., preto sa na prvé miesto musí dostať výchova nových generácií“ (tamže, s. 6). Tá sa má diať prostredníctvom presvedčivej a modernej katechézy, vyučovania náboženstva na školách, dôslednej sviatostnej pastorácie či oživovania misionárskeho ducha.

V závere príhovoru vyslovil želanie, aby sa „ekumenické vzťahy s bratmi iných kresťanských cirkví a spoločenstiev niesli v znamení vzájomného porozumenia“ (tamže, s. 7), a to najmä medzi Gréckokatolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou. 

Zdroj:
Návšteva ad limina. 1992. In: Katolícke noviny, 12. 7. 1992, r. 107, č. 28, s. 3.
Prejav Svätého Otca k biskupom z ČSFR pri rozlúčke návštevy ad limina. 1992. In: Slovenské hlasy z Ríma, 1992, r. 41, č. 9, s. 4 – 7.