Odpustenie sa dožaduje odpustenia

V úvode audiencie zaznelo biblické čítanie z Matúšovho evanjelia: „Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 18, 21 - 22).

Všetci sme Božími dlžníkmi
„Dnes skompletizujeme katechézu o piatej prosbe Otčenáša, keď sa pristavíme pri vyjadrení ,ako i my odpúšťame svojím vinníkom’ (Mt 6, 12). Videli sme, že človeku je vlastné byť dlžníkom pred Bohom: od neho sme dostali všetko, v zmysle prirodzenosti a milosti.

Náš život nie je Bohom len chcený, ale aj milovaný. Naozaj nie je tu miesto na namyslenosť, keď spájame ruky k modlitbe. Všetci sme dlžníkmi voči Bohu i voči mnohým ľuďom, ktorí nás obdarili priaznivými životnými podmienkami. Kto sa modlí, učí sa hovoriť ďakujem. A my mnohokrát zabúdame povedať ďakujem! Sme sebci.

Kto sa modlí, učí sa hovoriť ďakujem a prosí Boha, aby bol voči nemu dobrotivý. Aj popri našej snahe tu vždy zostáva nevyrovnaný dlh pred Bohom, ktorý nikdy nebudeme môcť splatiť. On nás miluje nekonečne väčšimi než ho milujeme my. A potom, i keď sa usilujeme žiť podľa kresťanskej náuky, v našom živote bude vždy niečo, za čo nám treba prosiť o odpustenie. Tieto skúsenosti, ktoré, žiaľ, nie sú zriedkavé, nás nútia prosiť: Pane, Otče, odpusť nám naše viny.“

Prosíme o odpustenie a odpúšťame
„Táto prosba by sa mohla obmedziť len na túto prvú časť a bola by pekná. Avšak Ježiš ju spája s druhým vyjadrením, ktoré vytvorí jednotu s tým prvým. Vzťah vertikálnej dobrotivosti zo strany Boha sa ďalej premieta a má sa premeniť do nového vzťahu k našim bratom a sestrám, do horizontálneho vzťahu.

Dobrý Boh nás pozýva, aby sme všetci boli dobrí. Dve časti invokácie sa spájajú do nekompromisného spojenia: prosíme Pána, aby nám odpustil naše viny, naše hriechy, ako my odpúšťame našim priateľom, ľuďom, ktorí žijú s nami, našim blízkym, ľuďom, ktorí nám urobili niečo nepekné.

Každý kresťan vie, že preňho existuje odpustenie hriechov. Boh odpúšťa všetko a odpustí vždy. Nič v evanjeliách nenaznačuje, že by Boh neodpustil hriechy tomu, kto má ozajstný záujem a prosí o svoje znovuprijatie. Ale taká prekypujúca Božia milosť, je vždy zaväzujúca.

Keď si pomyslím, že neraz som počul ľudí povedať: Nikdy tej osobe neodpustím! To, čo mi urobili, to nikdy neodpustím! Ale Boh, ak ty neodpúšťaš, ti neodpustí. Ty sám zatváraš dvere. Premýšľajme my sami, či sme schopní odpustiť, či odpúšťame alebo nie.

Istý kňaz, keď som bol v inej diecéze, mi s úzkosťou rozprával, že išiel dať posledné sviatosti jednej starenke, ktorá už bola na prahu smrti. A kňaz sa jej spýtal: Pani, ľutujete hriechy? Pani odpovedala, že áno. Nemohla ich vyznať, ale potvrdila, že áno. To je postačujúce. A potom sa jej opýtal: Odpúšťate druhým? A pani, na prahu smrti povedala: Nie. Kňaza prenikla úzkosť. Ak ty neodpustíš, Boh ti neodpustí. Premýšľajme my, čo sme tu, či odpúšťame, či sme schopní odpustiť.“

Sila odpustenia
„Tu nachádzame pevné prepojenie medzi láskou k Bohu a láskou k blížnemu. Láska sa dožaduje lásky, odpustenie sa dožaduje odpustenia. U Matúša nachádzame mimoriadne silné podobenstvo venované bratskému odpusteniu.

Bol jeden sluha, ktorý mal obrovský dlh u svojho kráľa: desaťtisíc talentov. Suma nemožná na splatenie, neviem, koľko by to bolo dnes, ale stovky miliónov! Ale stane sa zázrak, a ten sluha nedostane odklad platby, ale úplné omilostenie. Neočakávaná milosť!

Ale hľa, ten istý sluha, sa hneď vzápätí oborí na svojho brata, ktorý mu dlží sto denárov – čo je drobná vec – a napriek tomu, že ide o splatiteľnú sumu, neakceptuje ospravedlnenia ani prosby. Preto ho nakoniec vládca znovu predvolá a dá ho odsúdiť. Pretože ak sa ty neposnažíš odpustiť, nebude ti odpustené, ak sa neposnažíš milovať, nebudeš ani milovaný.

Ježiš vkladá do ľudských vzťahov silu odpustenia. Nie všetko sa v živote vyrieši spravodlivosťou. Nie. Predovšetkým tam, kde sa musí postaviť bariéra zlu, musí niekto milovať nad rámec toho, čo je povinné, aby znovu začal dejiny milosti. Zlo pozná svoje pomsty a ak sa toto nepreruší, hrozí, že sa bude šíriť a dláviť celý svet.

Namiesto zákona odplaty: Čo si ty vykonal mne, to vrátim ja tebe – k takýmto gestám neraz dochádza, ako to všetci poznáme – Ježiš stavia ako náhradu zákon lásky: Čo Boh vykonal mne, to vrátim ja tebe! Uvažujme dnes, v tomto takom krásnom veľkonočnom týždni, či som schopný odpustiť, a ak sa necítim schopný, poprosím Pána, aby mi dal milosť odpustiť, pretože je to milosť.

Boh dáva každému kresťanovi milosť písať dejiny dobra v živote svojich bratov, najmä tých, ktorí vykonali niečo nepríjemné a pochybili. Jedným slovom, jedným objatím, jedným úsmevom môžeme ostatným odovzdať to najvzácnejšie, čoho sa dostalo nám. Čo je to vzácne, čo sme dostali? Odpustenie, aby sme aj my boli schopní darovať iným odpustenie.“

Bardejovský Slnovrat venoval pápežovi nový album
Svätého Otca pri záverečných osobných stretnutiach pozdravili aj členovia hudobnej kapely Slnovrat z Bardejova pod vedením Ľudovíta Billého, ktorí nedávno oslávili dvadsať rokov umeleckej činnosti. Odovzdali mu do daru aj svoj najnovší cd-album s piesňou Laudato si´, ktorá korešponduje s jeho výzvou o zodpovednom a úctivom vzťahu človeka k Božiemu stvoreniu.