Otče, do tvojich rúk odovzdávame jeho ducha
Dnes sme sa rozlúčili s Benediktom XVI. Ilustračná snímka: -TK KBS-/Peter Zimen
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha – sú to posledné slová, ktoré Pán vyslovil na kríži, jeho posledný povzdych, mohli by sme povedať, schopný potvrdiť to, čo charakterizovalo celý jeho život – nepretržité odovzdávanie sa do rúk svojho Otca.
Ruky odpustenia a súcitu, uzdravenia a milosrdenstva, ruky pomazania a požehnania, ktoré ho podnietili vydať sa aj do rúk svojich bratov.
Pán, otvorený príbehom, s ktorými sa na svojej ceste stretával, sa nechal stvárňovať Božou vôľou, nesúc na svojich pleciach všetky dôsledky a ťažkosti evanjelia až po pohľad na jeho ruky prebodnuté z lásky.
Pozri na moje ruky – povedal Tomášovi. A hovorí to každému z nás: Pozri na moje ruky.
Prebodnuté ruky, ktoré idú v ústrety a neprestávajú sa darovať, aby sme spoznali lásku, akú má Boh k nám, a uverili v ňu.
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha – je pozvanie a životný program, ktorý šepká a chce modelovať ako hrnčiar srdce pastiera, až kým v ňom nebude pulzovať rovnaké zmýšľanie, ako mal Ježiš Kristus.
Vďačná oddanosť službe Pánovi a jeho ľudu, ktorá vyplýva z prijatia úplne bezodplatného daru.
Ty mi patríš. Ty im patríš. Hovorí akoby neisto Pán.
Si pod ochranou mojich rúk, pod ochranou môjho srdca.
Zostaň pod ochranou mojich rúk a daj mi svoje.
Je to Božia blahosklonnosť a jeho blízkosť schopná vložiť sa do krehkých rúk svojich učeníkov, aby nasycovali jeho ľud a vraveli s ním: Vezmite a jedzte, vezmite a pite, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.
Je to dar, úplný dar Boha.
Modliaca sa oddanosť, ktorá sa formuje a ticho zošľachťuje medzi križovatkami a protirečeniami, ktorým musí pastier čeliť, a dôverným pozvaním pásť stádo.
Rovnako ako Majster aj on nesie na svojich pleciach únavu z orodovania a opotrebovanie pomazania pre svoj ľud najmä tam, kde dobro musí bojovať a kde bratia a sestry čelia ohrozeniu svojej dôstojnosti.
Na toto stretnutie orodovania ide Pán, tvoriac miernosť schopnú porozumieť, prijať, dúfať a nasadiť sa napriek nepochopeniu, ktoré to môže vyvolať.
Neviditeľná a neuchopiteľná plodnosť, ktorá sa rodí z poznania, do akých rúk bola vložená dôvera; modliaca sa a adorujúca dôvera schopná interpretovať skutky pastiera a prispôsobiť rozhodnutia jeho srdca Božím časom.
Pásť znamená milovať a milovať znamená byť ochotný aj trpieť. Milovať znamená dávať ovciam pravé dobro, pokrm Božej pravdy, Božieho slova, pokrm jeho prítomnosti.
A tiež oddanosť podporovaná útechou Ducha, ktorý ho vždy predchádza v jeho poslaní, vo vášnivom hľadaní sprostredkovať krásu a radosť evanjelia, v plodnom svedectve tých, ktorí ako Mária zostávajú mnohorakými spôsobmi pod krížom – v tom bolestnom, ale mocnom pokoji, ktorý neútočí ani nezotročuje, a v neoblomnej, ale trpezlivej nádeji, že Pán splní svoje prisľúbenie, ako to naveky sľúbil našim otcom a nášmu potomstvu.
Aj my pevne spojení s poslednými Pánovými slovami a svedectvom, ktoré poznačilo jeho život, chceme ako cirkevné spoločenstvo kráčať v jeho šľapajach a zveriť nášho brata do Otcových rúk.
Nech tieto ruky milosrdenstva nájdu jeho lampu zapálenú evanjeliovým olejom, ktorý šíril a ktorý dosvedčil počas svojho života.
Svätý Gregor Veľký na konci pastoračnej reguly pozýval a nabádal priateľa, aby mu ponúkol túto duchovnú spoločnosť.
Uprostred búrok môjho života ma utešuje dôvera, že ma udržíš nad vodou na doske svojich modlitieb a že ak ma ťarcha mojich chýb strhne a poníži ma, poskytneš mi pomoc zo svojich zásluh, aby si ma pozdvihol.
Pastier si uvedomuje, že nemusí sám niesť to, čo by v skutočnosti sám nikdy neuniesol, a preto sa vie odovzdať modlitbe a podpore ľudu, ktorý je mu zverený.
Je to verný Boží ľud, ktorý zhromaždený sprevádza a zveruje život tomu, kto bol jeho Pastierom.
Ako ženy z evanjelia pri hrobe aj my sme tu s vôňou vďačnosti a masťou nádeje, aby sme mu ešte raz preukázali lásku, ktorá sa nestráca.
A chceme to urobiť s rovnakým pomazaním, múdrosťou, jemnosťou a oddanosťou, s akou sa on v priebehu rokov dokázal rozdávať.
Chceme spoločne povedať: Otče, do tvojich rúk odovzdávame jeho ducha.
Benedikt, verný priateľ Ženícha, nech je tvoja radosť dokonalá, keď definitívne a navždy počuješ jeho hlas.