Otvorme srdce najslabším

Pápež upozornil na to, že Ježiš ho neuzdravil pred všetkými, ale ďaleko od zástupu. „Týmto prístupom nás učí, že dobro sa robí bez zbytočného rozruchu, bez predvádzania sa, bez vytrubovania.

Dobro sa robí v tichosti.“ Samotné uzdravenie Ježiš vykonal dotknutím sa uší a jazyka chorého. „Tento úkon je odkazom na vtelenie. Ježiš chce zároveň vyjadriť i to, že k zázraku dochádza vďaka jeho spojeniu s Otcom: práve preto pozdvihol oči k nebu.

Potom vzdychol a vyriekol rozhodujúce slovo: „Effeta“, čo znamená „Otvor sa“. Nato hluchonemý človek okamžite ozdravel.“

Ako uviedol Svätý Otec tento evanjeliový príbeh hovorí o potrebe dvojakého uzdravenia – uzdravenia tela a uzdravenie zo strachu.

„Uzdravenie zo strachu, ktorý nás núti odsúvať na okraj spoločnosti chorých, trpiacich a postihnutých ľudí. Odsúvanie sa pritom deje rôznymi spôsobmi, aj s akousi pseudozbožnosťou či odsúvaním problému; keď zaujímame postoj hluchých a nemých voči utrpeniu ľudí poznačených chorobou, úzkosťou a ťažkosťami.“

Tajomstvo zázraku, ktorý môžeme aj my zopakovať, je otvorenie sa potrebám našich bratov. „Je to vlastne samotné srdce, tá najhlbšia podstata človeka, čo prišiel Ježiš otvoriť, oslobodiť, aby človek dokázal žiť vzťah s Bohom a inými ľuďmi v plnosti.

On sa stal človekom, aby človek, vnútorne hluchý a nemý následkom hriechu, mohol načúvať Božiemu hlasu, hlasu lásky, ktorá sa prihovára jeho srdcu, a tak sa sám naučil hovoriť jazykom lásky a ďalej ho tlmočil prejavmi veľkodušnosti a sebadarovania.“