Panna Mária je žena modlitby

Panna Mária, žena modlitby – to bola téma 15. časti katechéz Svätého Otca Františka o modlitbe, ktorú predniesol na generálnej audiencii v stredu 18. novembra.
VN SK 26.11.2020
Panna Mária je žena modlitby

Pápež František počas katechézy upriamil pozornosť na Pannu Máriu ako ženu modlitby: „Mária sprevádza v modlitbe celý Ježišov život, až po smrť a zmŕtvychvstanie; a na konci pokračuje a sprevádza i prvé kroky rodiacej sa Cirkvi.“ Snímka: profimedia.sk

Na generálnej audiencii, ktorá sa pre sprísnené zdravotné opatrenia proti pandémii opäť konala v mediálnom prenose z bibliotéky Apoštolského paláca, sa pápež František zameral na tichosť Máriinej modlitby, ktorá je odovzdaním sa do Božej vôle.

Mediálna generálna audiencia mala tradičný priebeh s úvodným čítaním biblického úryvku vo svetových jazykoch prostredníctvom prítomných asistentov. Tentoraz to bol úryvok z Lukášovho evanjelia:

A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci“ (Lk 2, 39 - 40. 51).

Mária pokorná srdcom

„Na našej ceste katechéz o modlitbe dnes stretáme Pannu Máriu ako ženu modlitby. Mária sa modlievala. Keď ešte svet o nej nevie, keď je ešte jednoduchou dievčinou, snúbenicou muža z Dávidovho domu, Mária sa modlí.

Môžeme si predstaviť devu z Nazareta, uzobranú v tichu, v nepretržitom dialógu s Bohom, ktorý jej čoskoro zverí svoje poslanie. Je plná milostí a nepoškvrnená od počatia, no ešte nič nevie o svojom prekvapujúcom a mimoriadnom povolaní ani o ,rozbúrenom mori', ktorým bude musieť prejsť.

Jedna vec je však istá: Mária patrí k veľkému zástupu pokorných srdcom, ktorých oficiálni historici nezaraďujú do svojich kníh, ale cez ktorých Boh pripravil príchod svojho Syna.

Mária si svoj život nezariaďuje sama od seba; čaká, že Boh vezme opraty jej cesty a povedie ju, kam on chce. Je poslušná a touto svojou ochotou predurčuje veľké udalosti, ktoré uvádzajú Boha do sveta.“

Modlitba otvorená Bohu

„Mária sa modlí, keď archanjel Gabriel prichádza k nej do Nazareta so zvestovaním. Jej ,hľa, tu som´, maličké a pritom nesmierne, ktoré v tom okamihu dáva poskočiť radosťou celému stvoreniu, predchádzali v dejinách spásy mnohé iné ,hľa, tu som´, v mnohých dôveryplných poslúchnutiach, ochotných plniť Božiu vôľu.

Niet lepšieho spôsobu modlitby, než zaujať tak ako Mária postoj srdca otvoreného Bohu: Pane, to, čo ty chceš, kedy ty chceš a ako ty chceš. Teda treba mať srdce otvorené Božej vôli. A Boh vždy odpovedá.

Koľkí veriaci takto prežívajú svoju modlitbu?! Takto sa modlia tí pokornejší srdcom, s tou najzákladnejšou pokorou, takpovediac s pokornou jednoduchosťou.

Takto sa modlia a nezlostia sa, že dni sú plné problémov, ale idú v ústrety realite a vedia, že v pokornej láske; v láske ponúkanej v každej situácii, sa stávame nástrojmi Božej milosti. Modlitba vie utíšiť nepokoj. My sme však nepokojní, stále chceme niečo, prv než by sme o to poprosili, a chceme to hneď.

Tento nepokoj nám škodí, a modlitba vie nepokoj utíšiť, vie ho zmeniť v ochotu. Keď som nepokojný, začnem sa modliť - a modlitba mi otvára srdce a robí ma ochotným pre Božiu vôľu. Panna Mária v tých pár okamihoch zvestovania vedela odmietnuť strach, hoci tušila, že jej áno so sebou prinesie veľmi tvrdé skúšky.“

Tichá Máriina modlitba

„Mária sprevádza v modlitbe celý Ježišov život, až po smrť a zmŕtvychvstanie; a na konci pokračuje a sprevádza i prvé kroky rodiacej sa Cirkvi. Mária sa modlí s učeníkmi, ktorí si prešli pohoršením kríža. Modlí sa s Petrom, ktorý podľahol strachu a plakal kvôli výčitkám.

Mária je tam, s učeníkmi, uprostred mužov a žien, ktorých jej Syn povolal, aby utvárali jeho spoločenstvo. Mária sa medzi nimi nerobí kňazom, nie. Je Matkou Ježiša, ktorá sa s nimi modlí v spoločenstve, ako jedna zo spoločenstva. Modlí sa s nimi a modlí sa za nich.

Modliac sa s rodiacou sa Cirkvou sa stáva Matkou Cirkvi, sprevádza učeníkov pri prvých krokoch Cirkvi, v modlitbe očakávajúc Ducha Svätého. V tichu, stále v tichosti. Modlitba Márie je tichá.

Niekto prirovnal Máriino srdce k perle neporovnateľnej nádhery, vytvorenej a vycibrenej trpezlivosťou prijímania Božej vôle cez Ježišove tajomstvá, rozjímané v modlitbe. Aké krásne by bolo, keby sme sa i my mohli aspoň trošku podobať našej Matke!

So srdcom otvoreným Božiemu Slovu, so srdcom tichým, so srdcom poslušným, so srdcom, ktoré vie prijať Božie Slovo a umožňuje mu rásť ako semiačku dobra Cirkvi.“