Pokora je cestou do neba

„Práve pokora pritiahla Boží pohľad na ňu. Ľudské oči stále hľadajú veľkoleposť a nechávajú sa zaslepiť tým, čo je navonok nápadné. Boh však nehľadí na zovňajšok, Boh hľadí na srdce a je očarený pokorou: pokora srdca očaruje Boha. Dnes, keď sa pozeráme na Pannu Máriu Nanebovzatú, môžeme povedať, že pokora je tou cestou, ktorá vedie do neba.

Slovo pokora (lat. humilitas) je odvodené z latinského výrazu humus, čo znamená zem. Je to paradox – na dôjdenie hore do neba treba zostať nízko, ako zem! Učí to sám Ježiš: ,kto sa ponižuje, bude povýšený‘ (Lk 14, 11).

Boh nás nepovýši pre naše schopnosti, bohatstvo, šikovnosť, ale pre pokoru; Boh si zamiloval pokoru. Boh povyšuje toho, kto sa poníži, kto slúži. Dnes sa teda môžeme spýtať, každý z nás, vo svojom srdci: Ako som na tom s pokorou? Snažím sa, aby ma ostatní uznávali; snažím sa presadiť a byť oslavovaný, alebo premýšľam o službe?

Viem počúvať tak ako Panna Mária, alebo chcem iba hovoriť a dostať sa do pozornosti? Viem sa stíšiť ako Panna Mária, alebo iba stále klebetím? Viem ustúpiť, utlmiť hádky a spory, alebo vždy hľadám len prvenstvo?

Zamyslime sa nad týmito otázkami: Ako som na tom s pokorou? Panna Mária vo svojej maličkosti dobýva nebo ako prvá. Tajomstvo jej úspechu je práve v uznaní sa za maličkú; v uznaní si, že je núdzna.“