Pokrytec sa bojí pravdy

Na úvod katechézy zaznel biblický úryvok z 2. kapitoly Listu Galaťanom: „Keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. (...) Povedal som Kéfasovi pred všetkými: ,Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!‘“ (Gal 2, 11. 14).

Nebezpečenstvá zákona

„List Galaťanom uvádza dosť prekvapivú skutočnosť. Ako sme počuli, Pavol hovorí, že pred antiochijskou komunitou pokarhal Kéfasa, teda Petra, pretože jeho správanie nebolo dobré. Čo také závažné sa udialo, že to viedlo Pavla adresovať tvrdé slová priamo Petrovi?

Azda to Pavol prehnal a príliš popustil uzdu svojmu temperamentu? Uvidíme, že to tak nebolo, ale že opäť je raz v hre vzťah medzi zákonom a slobodou. A k tomuto sa potrebujeme vracať stále znova. Keď Pavol píše Galaťanom, úmyselne spomína túto epizódu, ktorá sa odohrala pred rokmi v Antiochii.

Chce týmto kresťanom pripomenúť, že vôbec nemusia počúvať ľudí, ktorí kážu o potrebe dať sa obrezať, teda dostať sa ,pod zákon‘ so všetkými jeho predpismi. Ide o kazateľov, ktorí vytvorili zmätok a obrali komunitu o pokoj. Predmetom Pavlovej kritiky voči Petrovi bolo jeho správanie pri stolovaní.

Židovi zákon zakazoval konzumovať jedlo s Nežidmi. Avšak samotný Peter pri inej príležitosti išiel do Cézarey, do domu stotníka Kornélia, aj keď vedel, že tak porušuje zákon. Vtedy povedal: ,Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom‘ (Sk 10, 28).

Keď sa Peter vrátil do Jeruzalema, obrezaní kresťania verní Mojžišovmu zákonu ho karhali, ale on sa obhájil slovami: ,Spomenul som si na Pánovo slovo, ako hovoril: Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým. Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?‘ (Sk 11, 16 – 17).

Pamätajme, že Duch Svätý prišiel do Kornéliovho domu práve vo chvíli, keď tam šiel Peter. Niečo podobné sa odohralo aj v Antiochii, za prítomnosti Pavla. Prv Peter bez akýchkoľvek ťažkostí stoloval s kresťanmi, ktorí prišli z pohanstva; keď však do mesta prišli niektorí obrezaní kresťania z Jeruzalema – tí, čo pochádzali zo židovstva –, už to neurobil, aby si nevyslúžil ich kritiku.

A to je omyl: dával viac pozor na kritiku; na to, aby urobil dobrý dojem. A toto je v očiach Pavla závažné, aj preto, že Petra napodobňovali ďalší učeníci, predovšetkým Barnabáš, s ktorým Pavol evanjelizoval práve Galaťanov (porov. Gal 2, 13).

Nechtiac tak Peter týmto spôsobom konania – raz tak a raz onak, nejasne, netransparentne – vytváral v skutočnosti nespravodlivé rozdelenie v spoločenstve.“

Pokrytecké správanie

„Pavol pri svojej výčitke – a tu je jadro problému – používa istý výraz, ktorý nám umožňuje pochopiť podstatu jeho reakcie: pokrytectvo (porov. Gal 2, 13). Myslím si, že všetci poznáme význam tohto slova. Dodržiavanie zákona zo strany kresťanov viedlo k tomuto pokryteckému správaniu, proti ktorému chcel apoštol rázne a presvedčivo bojovať.

Pavol mal svoje chyby a bolo ich mnoho, jeho charakter nebol jednoduchý – ale bol čestný. Čo je pokrytectvo? Čo chceme povedať, keď hovoríme: Dávajte si pozor, je to pokrytec. Dá sa povedať, že pokrytectvo je strach z pravdy. Pokrytec radšej predstiera, ako by mal byť sám sebou.

Je to ako nalíčiť si dušu, ako nalíčiť si postoje, ako nalíčiť si spôsoby: nie je to pravdivosť. Mám strach zachovať sa tak, ako je mi vlastné, a tak sa zamaskujem prostredníctvom týchto postojov. Predstieranie nám bráni odvážne povedať otvorene pravdu, a tak ľahko unikáme povinnosti hovoriť ju vždy, všade a napriek všetkému.

Predstieranie vedie k polopravdám. A polopravdy sú predstieraním: pretože pravda buď je pravdou, alebo pravdou nie je. Polopravdy sú nepravdivým spôsobom konania. Človek dá prednosť tomu, že niečo finguje, než aby bol sám sebou.

V prostredí, kde sa medziľudské vzťahy prežívajú formálnym spôsobom, sa ľahko šíri vírus pokrytectva. Úsmev, ktorý nevychádza zo srdca; snaha vychádzať dobre so všetkými, no pritom s nikým.“

Statočný Eleazar

„V Biblii sa nachádza viacero príkladov, kde sa bojuje proti pokrytectvu. Jedným pekným svedectvom o víťazstve nad pokrytectvom je príklad starého Eleazara, od ktorého sa žiadalo, aby predstieral, že zje mäso obetované pohanským božstvám, aby si tak zachránil svoj život: aby predstieral, že ho je.

Alebo predstierať, že je bravčové mäso, no priatelia by mu pripravili niečo iné. Tento bohabojný muž však odpovedal: ,Nesluší sa na náš vek pretvarovať sa. Veď mnohí mladíci by sa mohli domnievať, že deväťdesiatročný Eleazar prestúpil na pohanstvo, a tak by sa mohli pomýliť pre moju pretvárku a trošku nestáleho života. Ja však by som si privolal len odpor a hanbu na moju starobu‘ (2 Mach 6, 24 – 25).

Eleazar bol čestný – nevstúpil na cestu pokrytectva. Aká pekná stať na pouvažovanie, aby sme sa vzdialili od pokrytectva! Aj evanjeliá prinášajú viaceré situácie, v ktorých Ježiš dôrazne karhá tých, ktorí sa navonok javia ako spravodliví, no vnútri sú plní falše a zloby (porov. Mt 23, 13 – 29).

Ak dnes máte trochu času, vezmite si 23. kapitolu Evanjelia podľa Matúša a uvidíte, koľkokrát Ježiš hovorí ,pokrytci, pokrytci, pokrytci‘ a odhaľuje, čo je pokrytectvo. Pokrytec je človek, ktorý sa pretvaruje, lichotí a klame, pretože žije s maskou na tvári a nemá odvahu konfrontovať sa s pravdou.

Preto nie je schopný skutočnej lásky – pokrytec nevie milovať – žije len zo sebectva a nemá silu ukázať svoje srdce transparentne. Nikdy by sme nemali zabudnúť na Pánove slová: ,Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie. Čo je navyše, pochádza od Zlého‘ (Mt 5, 37).

Bratia a sestry, myslime dnes na to, čo Ježiš a Pavol odsudzujú: na pokrytectvo. A nemajme strach byť pravdiví, hovoriť pravdu, cítiť pravdu, pripodobňovať sa pravde. Takto budeme môcť milovať. Pokrytec nevie milovať. Konať ináč než pravdivo znamená vystavovať riziku jednotu Cirkvi, za ktorú sa sám Pán modlil.“