Prísľub večnosti

V čase kríz a katastrof sme náchylní myslieť si, že všetko speje ku koncu, a v čase radosti cítime, že aj tie najkrajšie veci sa musia skončiť. „Učí nás to prikladať všetkému náležitú váhu, nepripútavať svoje srdce ku skutočnostiam tohto sveta, lebo sa pominú.“

Upriamme pohľad na Krista, ktorý ostáva. „Všetko sa pominie, ale jeho slová sa nepominú. Ježišove slová zostávajú večne. Pozýva nás, aby sme dôverovali evanjeliu, ktoré obsahuje prísľub spásy a večnosti, a aby sme už nežili v úzkosti zo smrti. Lebo kým všetko sa pomíňa, Kristus zostáva. V Kristovi jedného dňa opäť stretneme veci a ľudí, ktorí sa pominuli a ktorí nás sprevádzali v našom pozemskom živote.“

Nemajme preto strach z konca. „Nezabudnime, že Boh nám pripravuje budúcnosť plnú života a radosti.“ Dôležité je usporiadať si vzťah k pozemským veciam. K čomu, respektíve ku komu sme pripútaní? K pominuteľným veciam alebo k večným Pánovým slovám?

Konfrontovať sa s touto otázkou môžeme aj v súvislosti so Svetovým dňom chudobných, ktorý pápež pripomenul po modlitbe Anjel Pána. Požiadal všetkých, aby sa zamysleli, či sa dokážu vzdať niečoho v prospech chudobného.

„Keď dávate almužnu, pozriete sa človeku do očí a chytíte ho za ruku? Bratia a sestry, chudobní nemôžu čakať na našu pomoc. Musíme to byť my, ktorí chcú pomáhať. Ďakujem všetkým, ktorí vo svojich farnostiach a diecézach organizujú skutky solidarity.“