Rodinný sviatok Všetkých svätých

Svätý Otec predstavil deň Všetkých svätých ako „rodinný sviatok“, keďže svätí sú našimi blízkymi a sú medzi nimi aj mnohí svätí „z dverí od vedľa“. V duchu blahoslavenstiev predstavil radikálnosť svätosti ako rozhodnutie sa žiť naplno pre Boha.

„Pozývajú nás preto ísť cestou šťastia, ktorú naznačuje dnešné, také krásne a veľmi známe evanjelium: Blahoslavení chudobní v duchu, blahoslavení tichí, blahoslavení čistého srdca (porov. Mt 5, 3 - 8).

Ale, ako to, že evanjelium hovorí o blahoslavených chudobných, ale svet blahoslaví bohatých. Evanjelium hovorí blahoslavení tichí, ale svet blahoslaví mocipánov.

Evanjelium hovorí o blahoslavených čistých, zatiaľ čo svet o blahoslavených chytrákoch a pôžitkároch. Zdá sa, že takáto cesta blahoslavenstva a svätosti vedie k porážke.

A predsa, ako nám pripomína zase prvé liturgické čítanie, svätí držia v rukách palmy, čiže symboly víťazstva. Zvíťazili oni, nie svet. A vyzývajú nás, aby sme si zvolili ich stranu, tú Božiu, ktorý je Svätý.

Pýtajme sa seba samých: chceme naozaj svätosť? Alebo sa uspokojíme s tým, že budeme kresťanmi bez hany a chvály, ktorí veria v Boha a majú v úcte blížneho, ale bez preháňania?

,Pán žiada všetko, a to, čo ponúka, je pravý život a šťastie, pre ktoré sme boli stvorení’ (Apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 1). Skrátka: buď svätosť, alebo nič!

Urobíme dobre, keď sa necháme vyprovokovať svätými, ktorí tu na zemi neboli polovičatými a tam zhora nám fandia, aby sme si zvolili Boha, pokoru, miernosť, milosrdenstvo a čistotu, aby sme sa nadchýnali pre nebo, skôr než pre zem.“