S vierou sa odovzdáva aj modlitba

Katechézu pápeža Františka uviedlo biblické čítanie z Listu Hebrejom:

„Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu“ (Hebr 12, 1 – 2).

Modlitby sa rodia neustále

„V modlitbách, ktoré nachádzame v Biblii a ktoré často zaznievajú v liturgii, je stopa dávnych príbehov, podivuhodných oslobodení, deportácií i smutných vyhnanstiev, dojímavých návratov, chvál pri pohľade na nádhery stvorenstva.

A takto sa tieto hlasy odovzdávajú z generácie na generáciu, v neustálom prelínaní sa medzi osobnou skúsenosťou a skúsenosťou národa a ľudstva, do ktorého patríme. Nikto sa nemôže oddeliť od vlastného príbehu, od dejín vlastného národa; toto dedičstvo si vždy nesieme v našich návykoch a aj v modlitbe.

Modlitby sa ako dobro neustále šíria aj bez odkazov na sociálnych sieťach: z nemocničných chodieb, z chvíľ veselých stretnutí, ako aj z chvíľ, v ktorých sa v tichu trpí. Bolesť každého je bolesťou všetkých, a šťastie jedného sa vlieva do duše ostatných.

Modlitby sa rodia neustále. Zakaždým, keď zopneme ruky a otvoríme srdce Bohu, nachádzame sa v spoločenstve svätých, tých bezmenných i tých verejne uznaných, ktorí sa modlia s nami a orodujú za nás ako starší bratia a sestry, ktorí už prešli tým istým životným dobrodružstvom ako my.“

S vierou sa odovzdáva aj modlitba

„Nie je náhoda, že v starobylých cirkvách sa pochovávalo práve v záhrade okolo posvätnej budovy, na vyjadrenie toho, že na každej Eucharistii sa nejakým spôsobom zúčastňuje zástup tých, ktorí nás predišli.

Sú to naši rodičia a starí rodičia, naši krstní otcovia a krstné mamy, sú to katechéti a iní vychovávatelia. Táto odovzdávaná viera, ktorú sme i my prijali; spolu s vierou sa odovzdáva aj spôsob modlitby. Svätí sú ešte stále tu, nie ďaleko od nás; a ich znázornenia v kostoloch evokujú ten oblak svedkov, ktorý nás vždy obkolesuje.

Počuli sme na začiatku biblický úryvok z Listu Hebrejom. Sú svedkami, ktorým sa neklaniame – my sa, samozrejme, týmto svätým neklaniame –, ale si ich ctíme, a ktorí nás tisícorakými spôsobmi odkazujú na Ježiša Krista, jediného Pána a prostredníka medzi Bohom a človekom.

Taký svätý, ktorý by ťa neodkazoval na Ježiša Krista, nie je ani svätý, ani kresťan. Svätý ti pripomína Ježiša Krista, pretože prešiel cestou života ako kresťan. Svätí nám pripomínajú, že aj náš život, hoci slabý a poznačený hriechom, môže sa rozvinúť do svätosti.

V evanjeliách čítame, že prvým kanonizovaným svätcom bol jeden z lotrov a bol kanonizovaný nie pápežom, ale samým Ježišom. Svätosť je stretnutie sa s Ježišom, je to cesta života, či už je dlhá, alebo krátka, alebo len na okamih, ale vždy je svedectvom.

Svätec, to je svedectvo muža či ženy, niekoho, kto sa stretol s Ježišom a nasledoval ho.“

Modliť sa za druhých

„Toto spojenie modlitby medzi nami a svätými, čiže medzi nami a ľuďmi, ktorí došli do plnosti života, toto spojenie v modlitbe zakusujeme už tu, v pozemskom živote; modlíme sa jedni za druhých, prosíme o modlitbu i venujeme modlitbu.

Prvý spôsob modlitby za niekoho je hovoriť Bohu o ňom alebo o nej. Ak toto robíme pravidelne, každý deň, naše srdce sa neuzavrie, zostane otvorené bratom. Modliť sa za druhých je prvý spôsob, ako ich milovať, a núti nás to ku konkrétnej blízkosti.

Prvý spôsob, ako čeliť úzkostnému času, je poprosiť bratov, predovšetkým svätých, aby sa za nás modlili. Meno, ktoré nám bolo dané pri krste, nie je nejakou nálepkou alebo ozdobou! Je to zvyčajne meno Panny Márie, nejakého svätca alebo svätice, ktorí čakajú len na to, aby nám podali ruku a v našom živote nám pomohli získať od Boha milosti, ktoré najviac potrebujeme.

Ak v našom živote skúšky nepresiahli vrchol, ak sme ešte schopní vytrvať, ak napriek všetkému napredujeme s dôverou, možno skôr než výsledkom našich zásluh je to vďaka príhovoru toľkých svätých, niektorých v nebi, iných putujúcich ako my na zemi, ktorí nás ochránili a sprevádzali.“