Sami sa musíme stať autormi žalmov

Ako každá symfónia je harmonická zmes, tak aj Kniha žalmov. Obsahuje chválospevy, žalospevy, vďakyvzdania, prosby i múdre úvahy. Pápež pripomenul, že všetky knihy Písma sú inšpirované Duchom Svätým, „avšak Kniha žalmov je inšpirovaná aj v tom zmysle, že je plná poetického nádychu“.

JEŽIŠ A ŽALMY

Žalmy majú také výnimočné miesto, že sa často vydávajú spolu s Novým zákonom. Svätý Otec hovorí, že sám má rád takéto vydania a dokonca má na stole ukrajinské vydanie od vojaka, ktorý zahynul vo vojne. Zároveň vrelo odporúča, aby sme sa modlili prostredníctvom žalmov, lebo sa ich modlil Ježiš, Mária, apoštoli i celé generácie pred nami.

Poukázal na zaujímavé momenty z Ježišovho života, sprevádzané žalmami. „Ježiš podľa Listu Hebrejom prichádza na svet s veršom žalmu v srdci: ,Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože‘ (Hebr 10, 7; Ž 40, 9). A podľa Lukášovho evanjelia opúšťa svet s iným veršom na perách: ,Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha‘ (Lk 23, 46; Ž 31, 6).“

BUDETE ŠŤASTNÍ

Žalmy sa stali pevnou súčasťou svätej omše i liturgie hodín. Svätý Otec sa odvoláva na svätého Ambróza, ktorý povedal, že celé Písmo dýcha Božou dobrotou, ale najmä milá Kniha žalmov, a pýta sa nás, či sa niekedy modlíme žalmami.

„Existuje mnoho žalmov, ktoré nám pomáhajú ísť vpred. Osvojte si zvyk modliť sa žalmami. Uisťujem vás, že nakoniec budete šťastní.“ Nato je potrebné, aby sa stali našou osobnou modlitbou. „V istom zmysle sa musíme sami stať autormi žalmov.“ Svätý Otec odporúča, aby sme tie žalmy, ktoré sa dotýkajú nášho srdca, opakovali aj niekoľkokrát za deň.

„Žalmy sú modlitby na všetky ročné obdobia. Neexistuje stav duše alebo potreba, ktorá by v nich nenašla tie najlepšie slová, aby ich premenila na modlitbu.“ Nikdy nestratia na svojej účinnosti, lebo „sú inšpirované Bohom a dýchajú Bohom zakaždým, keď ich čítame s vierou“.

V KONKRÉTNEJ SITUÁCII

Je dobré, ak máme – ako nám pápež František často kladie na srdce – poruke vreckové vydanie, prípadne ak vieme niektoré žalmy spamäti. Keď máme výčitky svedomia, môžeme opakovať spolu s Dávidom:

,„Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo“ (Ž 51, 3); ak chceme vyjadriť silné napojenie na Boha, môžeme zvolať: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo“ (Ž 63, 2); ak sa nás zmocní strach, pravdepodobne nám napadne Žalm 23: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba“.

Žalmy, zhrnul Svätý Otec na záver, nás učia nielen prosiť, ale najmä chváliť, ďakovať, požehnávať.