Semienka pokoja

Všetci túžime po pokoji. Lenže ako hovorí pápež František, často si zamieňame ozajstný pokoj s nečinnosťou, nerušenosťou. „Ježiš však nenazýva blahoslavenými tých, čo majú pokoj, ale tých, ktorí ho budujú.“

Pokoj je totiž ako stavba, ktorá nevznikne sama od seba, nespadne z neba. Na jej vznik treba vynaložiť úsilie, spolupracovať a byť trpezlivý. Podobne je to pri vytváraní pokoja. „Chceli by sme, aby pršal z neba,“ povedal Svätý Otec, „ale Biblia o hovorí o jeho semienkach v našom srdci.“ 

Aby semienko mohlo rásť a prinášať ovocie, musí najskôr zomrieť. Potom v tichosti klíči, rastie prostredníctvom skutkov milosrdenstva. Svätci a svätice sú pre nás vzorom, že pokoj nikdy nemožno dosiahnuť násilím, ale prácou, službou a obetou.

„Ako sa teda človek stane tvorcom pokoja? V prvom rade tak, že si odzbrojí srdce.“ Podľa Svätého Otca to znamená pozrieť sa do svojho vnútra a odstrániť „ostnatý drôt hnevu a betónové múry ľahostajnosti a prijať milosť odpustenia vo svätej spovedi“.

Odpoveď na otázku, aký to má zmysel, ponúka samotné blahoslavenstvo: „tvorcov pokoja budú volať Božími synmi“. Hoci svet pokojamilovných ľudí neprijíma, vylučuje, „v nebi budú najbližšie k Bohu, budú mu najpodobnejší“.

Ako to dosvedčuje Žalm 37: víťazí ten, kto miluje, kto neubližuje. Budúcnosť patrí budovateľom a šíriteľom pokoja.