Silou nádeje čelíme prítomnosti

Negatívne a nepriaznivé odpovede vyvolávajú v človeku automaticky smútok. „Ak naša cesta nemá zmysel, ak je na začiatku a konci ničota, potom sa môžeme pýtať, prečo vlastne kráčame. Tu sa rodí ľudské zúfalstvo.“

KRESŤAN MÁ NÁDEJ

To však nie je koniec. „Kresťan má nádej,“ uistil pápež, a jej sila nám umožňuje čeliť prítomnosti. „Nádej je teologálna čnosť, ktorou túžime po nebeskom kráľovstve a po večnom živote ako po svojom šťastí, pričom vkladáme svoju dôveru do Kristových prisľúbení a nespoliehame sa na svoje sily, ale na pomoc milosti Ducha Svätého,“ citoval katechizmus.

Nádej teda nevychádza z nás, je to dar Boží. „Ak veríme v budúcnosť, je to preto, že Kristus zomrel, vstal z mŕtvych a dal nám svojho Ducha.“ Svätý Pavol v Prvom liste Korinťanom píše, že ak máme nádej len v tomto živote, sme najúbohejší zo všetkých. „Ak neveríš v Kristovo zmŕtvychvstanie, potom sa všetko stáva prázdnym. Ale ak veríš, potom vieš, že žiadna prehra ani smrť nie je definitívna.“

HRIECHY PROTI NÁDEJI

Aj voči čnosti nádeje sa prehrešujeme, dokonca často. „V našich zlých túžbach, v našich melanchóliách, keď si myslíme, že minulé šťastie je navždy pochované; keď Božia láska prestane byť večným ohňom a nemáme odvahu robiť rozhodnutia, ktoré nás zaväzujú na celý život.“

Častý hriech je i to, že sa svojimi hriechmi necháme skľúčiť. „Zabúdame, že Boh je milosrdný, väčší ako naše srdce.“ Boh vždy všetko odpúšťa, len nám sa nechce o odpustenie prosiť.

SVET POTREBUJE NÁDEJ

Žijeme rýchlo, uponáhľane a všetko by sme chceli najlepšie hneď. Svätý Otec však vraví, že človek, ktorého oživuje nádej a je trpezlivý, dokáže prežiť aj tie najtemnejšie noci. „Svet potrebuje nádej tak veľmi, ako potrebuje trpezlivosť, čnosť, ktorá kráča ruka v ruke s nádejou. Trpezliví ľudia sú tkáčmi dobra.“

Príkladom toho sú Simeon a Anna, dvaja starí ľudia, ktorí sa neunavili čakať a na konci svojej pozemskej cesty sa stretli s Mesiášom. „Aká by to pre nás bola veľká milosť, keby sa nám to prihodilo. Keby sme po dlhej púti odložili batohy a palice a naše srdcia by naplnila radosť, akú sme nikdy predtým nezažili, a aj my by sme mohli zvolať: moje oči uvideli tvoju spásu!“

OBJATIE NÁDEJE

O „objatí nádeje“ svedčil mladý Giacomo Mattivi, ktorý je pre ťažkú chorobu pripútaný na invalidný vozík. Zúčastnil sa na otvorení výstavy v Ríme s názvom Premeny. Ide o 24 fotografií umelcov z periférií sveta, doplnených o verše z chválospevu svätého Františka. Zobrazujú krásu stvorenia, ale i rany spôsobené deštrukciou človeka.

„Povedal som pápežovi, že zmeny sú pre mňa synonymum nádeje a deti svojou silou zabezpečia, aby sa táto nádej stala realitou.“