Skúšky nás posilňujú

Petrov nástupca prišiel na Námestie svätého Petra na bielom džípe. Prechádzal pomedzi sektory pútnikov, ktorí nadšene volali papa Francesco, a previezol aj niekoľko detí. Pred príhovorom zaznel úryvok z Knihy Sirachovcovej o oddanosti Bohu (porov. Sir 2, 1 – 5).

Všetci túžime po radosti. Chceme sa mať dobre, netrápiť sa. Lenže to nie je možné. Smútok je prirodzená a dôležitá súčasť života. PSv Svätý Otec František navyše hovorí, že by nebolo prospešné žiť len radostne. Stav bezútešnosti, „temnota duše“, je príležitosťou zmeniť svoje myslenie a konanie.

Výčitky ako dotyk srdca

Svätý Otec chápe duchovnú neútechu ako vnútorný nepokoj. Odvoláva sa pritom na svätého Ignáca z Loyoly: pokušenia nás znepokojujú natoľko, že strácame nádej, lásku, cítime sa zarmútení a „akoby odlúčení od Pána“. Všetci máme takúto skúsenosť, skonštatoval František, ale nie všetci ju vieme čítať.

Smútok väčšinou považujeme za negatívny, chápeme ho ako zlo, ktorému treba čím skôr uniknúť. Riskujeme tak, že stratíme jeho posolstvo. Môže byť pre nás totiž ako „nenahraditeľný budíček či zvon, ktorý pozýva objavovať širšie horizonty“.

Ak sme smutní a máme výčitky svedomia, znamená to, „že Boh sa dotkol nášho srdca“. Upozorňuje nás na nebezpečenstvo či zanedbané dobro. Smútok je preto „nevyhnutný pre naše zdravie – telo i dušu, chráni nás pred ubližovaním sebe či iným“.

Červená kontrolka

Svätý Otec spontánne vsunul do katechézy prirovnanie k semaforu. Smútok je podľa neho červeným svetlom, ktoré nám káže zastaviť. Ak nachvíľu zastaneme a venujeme pozornosť príčinám smútku, naučíme sa ho chápať.

Na druhej strane, môže byť bezútešnosť prekážkou na duchovnej ceste. Práve vo chvíli, keď chceme konať dobro, pokušiteľ nás chce znechutiť, odradiť. Vtedy treba „pokračovať na zelenej“. Či je to práca, štúdium, modlitba, trvalý záväzok manželstva alebo zasväteného života. Cesta k dobru býva „úzka a do kopca“.

Nikdy by sme nič nedosiahli bez vytrvalosti. „Kto chce slúžiť Pánovi, je dôležité, aby sa nedal viesť neútechou, nudou, roztržitosťou.“

S odvahou vpred

Príkladom pre nás je Ježiš. „S pevným postojom odmietal pokušenia. Prekážky zlyhali, keď videli jeho odhodlanie plniť Otcovu vôľu.“

Svätý Otec nás uisťuje, že skúšky a prekážky sú znamenie, že sme na správnej ceste. Je to, ako keď profesor skúša študenta. Kladie mu otázky, a ak vidí, že ovláda podstatné veci, ďalej nedobiedza. Ak skúšky zvládneme, posilnia nás.

Môžeme si byť istí, že žiadna nie je nad naše sily. „Možno nevyhráme nad pokušením dnes. Ale znova vstaňme a vykročme. Vyhráme nabudúce. Len neostávajme akoby mŕtvi, premožení. Odvážne kráčajme v duchovnom živote.“

Modlime sa za mier

Na záver generálnej audiencie Svätý Otec opäť prosil o modlitbu za Ukrajinu a trvalý mier. Pamätal aj na obyvateľov Konžskej demokratickej republiky, kde v dedine Maboja došlo k tragickému útoku: „Dôrazne odsudzujem neprijateľný útok, pri ktorom zabili bezbranných ľudí vrátane rehoľníčky – zdravotnej sestry. Modlime sa za obete a ich rodiny, ako aj za kresťanskú komunitu v tejto oblasti, kde dlhodobo pretrváva násilie.“