Sloboda robiť to, čo chce Boh

„Slobodný človek je ten, ktorý má Pánovho Ducha. Sloboda Božích detí neznamená robiť, čo sa nám zachce, ale čo chce Boh,“ vysvetlil Svätý Otec na generálnej audiencii 5. júna.
Vatican News 11.06.2024
Sloboda robiť to, čo chce Boh

Svätý Otec požehnal pochodeň mieru, s ktorou štyridsať vybraných športovcov putuje do Svätého domu v Lorete. SNÍMKA: PROFIMEDIA.SK

V úvode katechézy objasnil meno Ducha. Proroci, žalmisti, učeníci, Mária i Ježiš ho volali Ruach, čo znamená dych, vietor, nádych. „Obsahuje prvé základné zjavenie o osobe a činnosti Ducha Svätého.“ Nie náhodou na Turíce zostúpil na učeníkov v sprievode prudkého vetra (Sk 2, 2). „Duch Svätý akoby chcel dať svoj podpis tomu, čo sa udialo.“

JE VOĽNÝ

Vietor je ohromujúca sila, nedá sa udržať na uzde, uzavrieť do fľaše či škatuľky. „Namýšľať si, že Ducha Svätého uzavrieme do pojmov, definícií alebo téz znamená stratiť ho, znehodnotiť, zredukovať na čisto ľudského ducha.“

Duch Svätý vytvára a  oživuje inštitúcie, ale sám nemôže byť inštitucionalizovaný. Vietor je voľný, veje, kam chce. Rovnako Duch Svätý rozdáva dary a milosti, ako chce.

SLOBODA KONAŤ DOBRO

„Kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ (2 Kor 3, 17). Nie však, ako si slobodu zvyčajne predstavujeme, že si môžeme robiť, čo sa nám zachce. „Nie sloboda konať dobro alebo zlo, ale sloboda konať dobro a konať ho slobodne, z príťažlivosti, nie z donútenia.“

Sloboda, ktorá umožňuje vykorisťovať a zneužívať slabých, je nepekná. To nie je sloboda Ducha, upozorňuje pápež. Pravá sloboda Božích detí sa prejavuje v službe. „Načerpajme túto slobodu Ducha, ktorá je v protiklade k slobode sebectva. Prosme Ježiša, aby nás urobil slobodnými slúžiť v láske a radosti.“

Z PERA SVÄTÉHO OTCA

MIER JE JEDINÁ MOŽNÁ CESTA

Otvoriť a stanoviť cestu pokoja je o to náročnejšia úloha, o čo komplexnejšie a protirečivejšie záujmy vo vzťahoch medzi osobami, spoločenstvami i národmi sú v hre.

Treba sa preto predovšetkým odvolávať na morálne svedomie a na osobnú i politickú vôľu. Pokoj totiž vyviera z  hĺbky ľudského srdca a politickú vôľu treba zakaždým znovuobnovovať, aby sa našli nové cesty na zmierenie a zjednotenie osôb a spoločenstiev.

Svet nepotrebuje prázdne slová, ale presvedčených svedkov, tvorcov pokoja, otvorených na dialóg, odmietajúcich vylúčenie či manipuláciu. Nemožno dospieť k pokoju, ak neexistuje presvedčivý dialóg mužov a  žien, ktorí hľadajú pravdu mimo ideológií a rozličných názorov.

Pokoj treba budovať nepretržite. Je to cesta, ktorou ideme spoločne, neustále hľadajúc spoločné dobro a usilujúc sa zachovať dané slovo a  rešpektovať právo. Vzájomné počúvanie môže viesť k lepšiemu vzájomnému poznaniu a úcte voči tomu druhému, a to až do tej miery, že v nepriateľovi uvidíme tvár brata.

Mierový proces je trpezlivá snaha o hľadanie pravdy a spravodlivosti, ktorá ctí pamiatku obetí a  krok za krokom otvára cestu k spoločnej nádeji, silnejšej ako odplata. V právnom štáte môže byť demokracia významná paradigma tohto procesu, keďže je založená na spravodlivosti a snahe chrániť práva každej osoby, zvlášť ak je slabá a marginalizovaná.

Ide o postupne rastúcu sociálnu stavbu, do ktorej každý prináša svoj príspevok na všetkých úrovniach miestneho, národného i svetového spoločenstva. Trpezlivá práca, založená na sile slova a pravdy, môže prebudiť v ľuďoch schopnosť súcitu a tvorivej solidarity.