Slovesá pastiera

Pápež František v duchovnom zamyslení hovoril o Ježišovom dare pravdivej náuky a o jeho príklade spolucítenia.

„,Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam′ (Mk 6, 34). V tejto krátkej vete nám evanjelista Marek podáva momentku mimoriadnej intenzity.

V tejto snímke pozorujeme tri slovesá: vidieť, zľutovať sa, učiť. Môžeme ich nazvať aj slovesami pastiera. Ježišov pohľad nie je akýsi neutrálny, či ešte horšie, studený a ľahostajný, lebo Ježiš sa vždy pozerá očami srdca.

Naviac, jeho súcit neznamená jednoducho len akúsi emotívnu reakciu v situáciách, keď ľud zažíva nepohodu, ale znamená oveľa viac: je to Boží postoj a sklon k človeku a k jeho osudu. Ježiš sa zjavuje ako realizácia postoja Božej starostlivosti a starosti o svoj ľud.

Keďže Ježiša dojal pohľad na všetok ten ľud, ktorý potreboval vedenie a pomoc, čakali by sme, že sa podujme vykonať nejaký zázrak. On však namiesto toho začína ľud učiť mnohým veciam. Prvým chlebom, ktorý Mesiáš ponúka vyhladovanému a stratenému zástupu je teda chlieb slova.

My všetci potrebujeme slovo pravdy, ktoré nás bude viesť a bude nám osvecovať cestu. Bez pravdy, ktorou je sám Ježiš Kristus, nie je možné nájsť v živote správny smer. Keď sa vzdialime od Ježiša a od jeho lásky, strácame sa a naša existencia sa mení na sklamanie a nespokojnosť.

S Ježišom po boku ale možno s istotou napredovať, možno prekonávať prekážky, možno pokročiť v láske k Bohu a k blížnemu. Ježiš sa daroval pre ostatných, a tak sa stal vzorom lásky a služby pre každého jedného z nás.“