Sme povolaní milovať do bodky

V katechéze sme sa ocitli na chudobných robotníckych predmestiach Paríža. Práve tam pôsobila ctihodná Božia služobníčka Madeleine Delbrêlová, sociálna pracovníčka, spisovateľka a mystička 20. storočia.

SPIRITUALITA BICYKLA

V  mladosti cítila hlboký smäd. V dvadsiatich rokoch pochopila, že „prázdnota, ktorá v nej vyvolávala úzkosť, bol Boh, ktorý ju hľadal“, citoval pápež z jej korešpondencie. „Očarená stretnutím s Pánom“ napísala, že Božie slovo si nemôžeme nechávať pre seba.

„Radosť z viery ju viedla k tomu, že dozrela k rozhodnutiu darovať sa Bohu v srdci Cirkvi a sveta, jednoducho žiť s ľuďmi ulice.“ Svätý Otec vyzdvihol jej angažovanosť, jej vychádzanie k druhým, lebo ak chceme stretnúť Pána, musíme prekonať lenivosť.

„Vyvolil si si nás, Pane, aby sme boli v rovnováhe, ktorá sa dá udržať jedine v pohybe. Podobne ako na bicykli – môžeme sa na ňom udržať rovno len pri pohybe,“ citoval pápež jej slová a povzbudil nás, aby sme si zobrali príklad z tejto „spirituality bicykla“.

OD OLEJA PO OCOT

Madeleine neustále vychádzala k núdznym. „Živý Boh má horieť v našom vnútri. Musíme ho priniesť tým, ktorí ho ešte nenašli. Sme povolaní žiť Ježišovu lásku do bodky, od oleja milosrdného Samaritána až po ocot Kalvárie, dávajúc lásku za lásku,“ napísala.

Nechajme sa milovať a milujme, aby sa v nás vtelilo prikázanie lásky. „Pán nás volá, aby sme sa delili o radosti i bolesti sveta. Aj sekularizované prostredie môže byť nápomocné, lebo kontakt s neveriacimi nás podnecuje rozvíjať našu vieru.“