Stolujeme s pápežmi: Pius V.

Predchádzajúci dvaja pápeži, o ktorých sme písali, nepatrili medzi svätcov. V tomto diele budeme hovoriť o pápežovi, ktorý zreformoval Cirkev na Tridentskom koncile a jeho zvolenie vyvolalo v Ríme malé zemetrasenie, keďže zrušil zábavy a hostiny, ktoré boli pripravené na oslavu jeho nástupu na Petrov stolec.

Pius V. (* 17. 1. 1504, Bosco Marengo – + 1. 5. 1572, Rím)
Vlastným menom Anton Michal Ghislieri sa narodil 17. januára 1504 v Piemonte. Rodina nebola bohatá, takže bol naučený pomáhať a až do svojich 14 rokov pracoval ako pastier.

V tomto veku vstúpil k dominikánom a vtedy sa začala jeho výnimočná cesta v Katolíckej cirkvi. Za kňaza bol vysvätený v roku 1528. Biskupom sa stal roku 1556, za kardinála a generálneho inkvizítora bol vymenovaný roku 1557. Za pápeža bol zvolený 7. januára 1566 hlasmi 49 kardinálov.

Pius V. vpadol do vtedy oslavujúceho a blahobytného Ríma ako blesk z jasného neba. Financie určené na oslavy jeho zvolenia rozdal chudobným. Žiaden luxus. Na pápežskom dvore nastalo zdesenie.

Už viac žiadne pápežské hodovanie, zábavné predstavenia. Skončilo sa obdobie, keď sa kardinálska hodnosť dávala ako dar príbuzným alebo priateľom intrigánom. Aj Rimania, ktorí boli na začiatku fascinovaní osobou nového pápeža, zistili, že sa pre nich skončilo obdobie osláv a karnevalov.

Tento asketický pastier spal iba niekoľko hodín na drsnom slamníku. Postil sa alebo jedol veľmi málo a aj to iba jednoduché jedlo. Jeho jediným „hriechom“ v jedle bolo oslie mlieko, ktoré vtedajšia medicína považovala za liek na ľadvinové kamene a pápež z Piemontu mal s nimi problém.

Tajná kuchyňa
Pápež Pius V. mal však svoju „tajnú kuchyňu“. Viedol ju jeden z najvýznamnejších kuchárov 16. storočia Bartolomeo Scappi. Svojím kuchárskym umením očaril nielen pápežov, ale aj vtedajších vládcov, ako Karola V. Habsburského.

Práve jemu vďačíme za informácie o stravovacích zvyklostiach Pia V. Svoje kulinárske skúsenosti opísal v knihe, ktorej dal názov Dielo. V nej sa predstavuje ako tajný kuchár pápeža Pia V.

Tak sa môžeme dozvedieť niekoľko receptov na pápežove obľúbené polievky. A jeden z nich nájdete aj na tejto strane.

Nevieme, či Pius V. ocenil kulinárske umenie Bartolomea Scappiho. Musíme však pri opise tohto pápeža uviesť veci do kontextu. Katolícka cirkev vtedy prežívala veľmi ťažké a zložité obdobie. Môžeme to prirovnať k lodi na rozbúrenom mori a sv. Pius V. s biblickou prísnosťou pevne uchopil do rúk jej kormidlo.

Víťazná bitka pri Lepante 7. októbra 1571, keď boli s podporou Španielov a Benátčanov porazení Turci, znamenala záchranu kresťanstva. Pius V. tak po šiestich rokoch a troch mesiacoch na pápežskom stolci mohol zomrieť (1. mája 1572) spokojný.

Za svätého ho vyhlásil Klement XI. v máji 1712. Recepty polievok z diela Bartolomea Scappiho nám však potvrdzujú obraz tohto asketického pápeža, prvého rodáka z Piemontu na Petrovom stolci. 

Brodo apostolorum

Názov tejto polievky by sme mohli voľne preložiť ako apoštolská polievka.

Dnešní stravníci by ju označili za mäsový vývar s petržlenom a bylinkami. V 16. storočí sa však zelenina považovala za jedlo pre chudobných. Bartolomeo Scappi, kuchár z chudobných pomerov, ju ale povýšil na jedlo pre bohatých, ponúkajúc rafinované recepty ako Brodo apostolorum.

V svojom recepte uvádzal, že na prvom mieste je potrebné uvariť vývar z bravčového mäsa ochutený šafránom, v ktorom je čierne korenie a škorica. V lete ste do vývaru mohli pridať egreše a celé nezrelé hrozno.

Keď bol vývar hotový, pridali ste do neho očistený a nakrájaný petržlen spolu s inými bylinkami. Potom ako polievka zovrela, dala sa preč z ohňa a ihneď podávala aj s kúskami chleba a mäsom nakrájaným na kúsky.

Tridentský koncil

S jeho menom je nerozlučne spojené obdobie po Tridentskom koncile. Ten je v historiografii často nazývaný ako protireformácia a znamenal rozsiahle zmeny a obnovu v Cirkvi.

Pápeži, ktorí prišli po ňom (1563), boli tí, na ktorých pleciach ležala ťarcha uskutočnenia reorganizačných zmien. Prvým z nich bol Pius V., ktorý zreformoval pápežské úrady a kongregácie.

V roku 1566 vydal katechizmus a v roku 1568 kňazský breviár. Vydanie Rímskeho misála v roku 1570 znamenalo, že rímsky rítus v tridentskej forme bol prijatý v celej Cirkvi.

Zaujímavosťou je, že s malými zmenami platil až do roku 1969. Odstránili sa tak mnohé miestne obrady s výnimkou ambroziánskeho rítu v Milánskej arcidiecéze a niekoľkých ďalších rítov.

K najdôležitejším praktickým rozhodnutiam Tridentského koncilu patria:

• Zákaz kupovania odpustkov.
• Biskupom sa zakázalo kumulovať funkcie.
• Na zvýšenie vzdelanostnej úrovne klerikov koncil nariadil zriaďovať kňazské semináre.
• Definovanie formálnych náležitostí vyžadovaných na právoplatné uzavretie sviatosti manželstva.