Súdiť môže iba Boh

„Ježišovi oponenti sú v zovretí legalizmu a Božieho Syna chcú uzavrieť do svojej perspektívy súdu a odsúdenia. On však neprišiel na svet, aby súdil a odsudzoval, ale aby zachraňoval a ponúkol ľuďom nový život. A ako Ježiš na túto skúšku reaguje?

V prvom rade zostáva chvíľu ticho, zohne sa a píše prstom po zemi, takmer akoby chcel všetkým pripomenúť, že jediným zákonodarcom a sudcom je Boh, ktorý napísal zákon do kameňa.

A potom povie: ,Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň’ (Jn 8, 7). Ježiš takto apeluje na svedomie tých mužov, ktorí sa cítili byť heraldmi spravodlivosti.

V tom momente, jeden po druhom, počnúc tými najstaršími všetci odchádzajú preč a vzdávajú sa ukameňovania ženy.

Táto scéna pozýva aj každého z nás, aby sme si vo svedomí uvedomili, že sme hriešnici, a aby sme vypustili z našich rúk kamene ohovárania, odsudzovania a klebiet, ktoré by sme neraz chceli hádzať do druhých.

Nakoniec teda zostávajú tam uprostred iba Ježiš a žena. Ježiš je jediný bez viny; jediný, ktorý by mohol hodiť do nej kameň, ale nerobí to, lebo Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.

Preto sa Ježiš lúči so ženou týmito úžasnými slovami: ,Choď a už nehreš!’ (Jn 8, 11).

A takto Ježiš pred ňou otvára novú cestu, vytvorenú milosrdenstvom. Je to pozvanie, ktoré platí pre každého z nás. Keď nám Ježiš odpúšťa, vždy pred nami otvára novú cestu ako ísť vpred.“