Svätí vierozvestcovia sú vzorom evanjelizácie

Pápež František v úvode katechézy povzbudil prítomných pútnikov, aby sa naučili modliť tak, ako nás to naučil Ježiš. Parafrázoval známe evanjeliové odporúčanie pre modlitbu, ticho, utiahnutie sa do samoty a nie ukazovanie sa na verejnosti kvôli obdivu. „Ježiš nechce pokrytectvo,“ zdôraznil Svätý Otec.

Skutočná modlitba
„Skutočná modlitba je tá, ktorá sa deje v skrytosti svedomia, v srdci: je nebadateľná, viditeľná jedine pre Boha. Len ja a Boh. Vyhýba sa falošnosti: pred Bohom je nemožné predstierať.

Nie je to možné, pred Bohom neexistuje vplyvná maska, Boh nás pozná takých, akí sme, obnažených v našom svedomí: nemožno niečo predstierať.

Pri koreni dialógu s Bohom je tichý dialóg, ako stretnutie pohľadov dvoch osôb, ktoré sa milujú: človek a Boh – stretnutie pohľadov – to je modlitba. Hľadieť na Boha a dovoliť Bohu, aby na mňa hľadel, to znamená modliť sa.

Otče, ale veď nevyslovujem slová. Hľaď na Boha a dovoľ mu, aby na teba hľadel. To je modlitba, je to pekná modlitba!“

V Otčenáši niečo chýba
„V texte Otčenáša je jedna pozoruhodná absencia, neprítomnosť. Ak by som sa vás spýtal, čo je tým pozoruhodne neprítomným v texte Otčenáša, nebude ľahké odpovedať. Chýba tu jedno slovo.

Všetci rozmýšľajú: Čo chýba v Otčenáši? Porozmýšľajte, čo tam chýba? Je to jedno slovo. Slovo, na ktoré v našich časoch – no možno aj vždy – všetci veľmi prihliadame.

Aby sme ušetrili čas, poviem vám to: chýba tam slovo ,ja′. Nikdy nehovoríme ,ja′. Ježiš nás učí modliť sa majúc na perách predovšetkým ,ty′, pretože kresťanská modlitba je dialógom - ,posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja′.

Nie moje meno, moje kráľovstvo a moja vôľa. Ja tam nepasuje. Potom však prechádzame k ,my′. Celá druhá časť Otčenáša je skloňovaním prvej osoby množného čísla - ,chlieb náš každodenný daj nám dnes, odpusť nám naše viny, neuveď nás do pokušenia, zbav nás zlého′.“

Vzťah k Bohu nie je individualistický
„A prečo je to tak? Pretože v dialógu s Bohom neexistuje priestor na individualizmus. Neexistuje vystatovanie sa vlastnými problémami, akoby sme my boli tými jedinými na svete, ktorí trpia.

Neexistuje modlitba pozdvihnutá k Bohu, ktorá by nebola modlitbou spoločenstva bratov a sestier, tým ,my′: sme spoločenstvom, sme bratmi a sestrami, sme jedným ľudom modliacim sa ako ,my′.

Do modlitby prináša kresťan všetky ťažkosti osôb, ktoré žijú po jeho boku: keď sa zvečerí, rozpráva Bohu o ťažkostiach, ktoré ho postihli v ten deň; predkladá mu mnoho tvárí, priateľských, ale i nevraživých; neodháňa ich ako nebezpečné rozptýlenie.

Ak si niekto nevšíma, že vôkol neho je mnoho trpiacich ľudí, ak sa nezľutuje nad slzami chudobných, ak je privyknutý na všetko, to znamená, že jeho srdce je... Aké je jeho srdce? Zvädnuté? Nie, ešte horšie: je kamenné.

V tomto prípade je dobré prosiť Pána, aby sa nás dotkol svojím Duchom a obmäkčil nám srdce.“

Modlíme sa za všetkých
„Môžeme si položiť otázku: Keď sa modlím, otváram sa volaniu mnohých ľudí, blízkych i vzdialených? Alebo myslím na modlitbu ako na istý druh anestetika, aby som mohol byť pokojnejší?

V tomto prípade by som bol obeťou jedného hrozného omylu. Istotne, moja modlitba by viac nebola kresťanskou modlitbou.

Existujú ľudia, ktorí otvorene nehľadajú Boha, no Ježiš nás učí modliť sa aj za nich, pretože Boh hľadá tieto osoby najviac zo všetkých.

Ježiš neprišiel pre zdravých, ale pre chorých, pre hriešnikov – čiže pre všetkých, pretože ten, kto si myslí, že je zdravý, v skutočnosti ním nie je. Učme sa od Boha, ktorý je vždy k všetkým dobrý, na rozdiel od nás, ktorí dokážeme byť dobrí len k niektorým, k tým, čo sa nám páčia.“

Svätí vierozvestcovia
Na záver generálnej audiencie Svätý Otec ako zvyčajne venoval niekoľko slov prítomnej mládeži, seniorom, chorým a mladomanželom.

A tentoraz poukázal aj na duchovné vzory sv. Cyrila a Metoda: „Zajtra budeme sláviť sviatok sv. Cyrila a Metoda, evanjelizátorov slovanských národov a spolupatrónov Európy.

Ich príklad nech pomáha nám všetkým, aby sme sa v každom prostredí života stali učeníkmi a misionármi obrátenie vzdialených i blízkych. Ich láska k Pánovi nech nám dodáva silu priniesť akúkoľvek obetu, aby sa evanjelium stalo základným pravidlom nášho života.“