Svätý Jozef je človek plný viery

Pápež František počas generálnej audiencie 17. novembra začal novú sériu katechéz venovanú sv. Jozefovi. Úvodnej časti dal názov: Svätý Jozef a prostredie, v ktorom žil. Svätý Jozef pripomína Cirkvi, aby uprela svoj pohľad na geografické i existenčné periférie, teda na to, čo svet zámerne ignoruje. Svätý Otec predniesol i osobitnú modlitbu k sv. Jozefovi.

VN SK 19.11.2021
Svätý Jozef je človek plný viery

Na generálnej audiencii si selfie s pápežom Františkom spravil i jeden z klaunov, ktorí prinášajú pacientom v nemocniciach úsmev a radosť. Snímka: profimedia.sk

Úvodom ku katechéze bol úryvok z Knihy proroka Micheáša: „A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli. Preto ich vydá až do času, keď rodička porodí, a zvyšok jeho bratov sa vráti k synom Izraela. Vstane a bude pásť silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha. On bude pokoj“ (Mich 5, 1. 2 - 3. 4).

Svätý Jozef a prostredie, v ktorom žil

Blahoslavený Pius IX. vyhlásil 8. decembra 1870 svätého Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi a my 150 rokov po tejto udalosti prežívame osobitný rok venovaný svätému Jozefovi. V apoštolskom liste Patris corde som sústredil niekoľko úvah o jeho postave.

Dnes viac než kedykoľvek predtým, v tomto čase poznačenom globálnou krízou s rôznymi jej súčasťami, nám môže byť oporou, útechou a vodcom. Preto som sa rozhodol venovať mu sériu katechéz, ktoré nám - ako dúfam - pomôžu dať sa ešte viac osvietiť jeho príkladom a svedectvom.

Biblickí Jozefovia

V Biblii je viac ako desať postáv, ktoré nesú meno Jozef. Najdôležitejším z nich je syn Jakuba a Ráchel, ktorý sa cez rôzne peripetie z otroka stal druhou najdôležitejšou osobou v Egypte po faraónovi (porov. Gn 37 - 50). Meno Jozef v hebrejčine znamená „Boh pridá, rozhojní, Boh dá rásť“.

Je to želanie, požehnanie založené na dôvere v Božiu prozreteľnosť, ktoré sa týka najmä plodnosti a rastu detí. Práve toto meno nám odhaľuje podstatný aspekt osobnosti Jozefa Nazaretského. Je to človek plný viery: verí v Božiu prozreteľnosť.

Každý jeho čin, o ktorom rozpráva evanjelium, je udávaný istotou, že Boh dáva rásť, že Boh rozhojňuje, že Boh pridáva, teda že Boh zabezpečuje napredovanie svojho plánu spásy. A v tom je Jozef z Nazareta veľmi podobný Jozefovi z Egypta.

Betlehem a Nazaret

Dôležitú úlohu pri chápaní Jozefovej postavy zohrávajú hlavné geografické odkazy na neho – Betlehem a Nazaret.

V Starom zákone sa mesto Betlehem nazýva Bet Lechem - čiže Dom chleba, alebo aj Efrata - podľa kmeňa, ktorý sa usadil v tejto oblasti. V arabčine však názov znamená Dom mäsa - pravdepodobne kvôli veľkému počtu stád oviec a kôz.

Nie náhodou boli pastieri prvými svedkami Ježišovho narodenia (porov. Lk 2, 8 - 20). Vo svetle Ježišovho príbehu tieto zmienky o chlebe a mäse odkazujú na eucharistické tajomstvo: Ježiš je živý chlieb, ktorý zostúpil z neba (porov. Jn 6, 51). On sám o sebe povie: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život“ (Jn 6, 54).

Betlehem sa v Biblii spomína niekoľkokrát, a to už v Knihe Genezis. Betlehem je spätý aj s príbehom Rút a Noemi. Rút porodila syna Obeda, z ktorého vzišiel Jesse, otec kráľa Dávida. A práve z Dávidovho rodu pochádzal Jozef, Ježišov zákonitý otec.

O Betleheme potom predpovedal veľké veci prorok Micheáš: „A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli“ (Mich 5, 1). Evanjelista Matúš toto proroctvo preberie a spojí ho s Ježišovým príbehom ako jeho zjavné naplnenie.

Boží Syn si v skutočnosti za miesto svojho vtelenia nevybral Jeruzalem, ale Betlehem a Nazaret, dve okrajové dediny, vzdialené od hluku správ a vtedajšej moci.

Jeruzalem však bol mestom, ktoré Pán miloval (porov. Iz 62, 1 - 12); bol svätým mestom (porov. Dan 3, 28), ktoré si Boh vyvolil, aby v ňom prebýval (porov. Zach 3, 2; Ž 132, 13). Tam totiž bývali učitelia Zákona, zákonníci a farizeji, veľkňazi a starší ľudu (porov. Lk 2, 46; Mt 15, 1; Mk 3, 22; Jn 1, 19; Mt 26, 3).

Preto nám výber Betlehema a Nazareta hovorí, že Boh uprednostňuje perifériu a okrajové oblasti. Ježiš sa nenarodil v Jeruzaleme obklopený dvorom, ale narodil sa na periférii. Na tejto periférii strávil aj svoj život až do 30 rokov, pričom pracoval ako tesár, podobne ako Jozef.

Ježiš má periférie a okrajové oblasti v obľube. Nebrať vážne túto skutočnosť je ako nebrať vážne evanjelium a Božie dielo, ktoré sa aj naďalej prejavuje na geografických a existenčných perifériách. Pán vždy koná v skrytosti aj na perifériách našej duše, dokonca i na perifériách pocitov, za ktoré sa hanbíme.

Pán je tu, aby nám pomohol ísť vpred. Ježiš osobitne vyhľadáva hriešnikov, vstupuje do ich domov, hovorí s nimi a vyzýva ich na obrátenie. A hľadá aj tých, ktorí zlo nespáchali, ale pre zlo trpeli: chorých, hladných, chudobných, tých posledných.

Ježiš ide vždy smerom k perifériám. A to by nám malo dodať veľkú dôveru, pretože Pán pozná okrajové časti nášho srdca, periférie našej duše, periférie našej spoločnosti, nášho mesta, našej rodiny - teda tú našu časť, ktorá je tak trochu ukrytá a ktorú možno z hanby ani neukazujeme.

Centrum a periféria

V tomto ohľade sa vtedajšia spoločnosť veľmi nelíši od tej našej. Aj dnes existuje centrum a periféria. A Cirkev vie, že je povolaná ohlasovať dobrú zvesť práve od periférií.

Jozef, tesár z Nazareta, ktorý dôveruje Božiemu plánu pre svoju mladú snúbenicu i pre seba, pripomína Cirkvi, aby uprela svoj pohľad na to, čo svet zámerne ignoruje. Dnes nás Jozef učí tomuto: „Nehľaď až tak na veci, ktoré svet chváli, ale hľaď na kúty - na to, čo je v tieni; hľaď na periférie - na to, čo svet nechce.“

Každému z nás pripomína, aby sme prikladali dôležitosť tomu, čo iní zavrhujú, skartujú. V tomto zmysle je skutočne majstrom toho podstatného: pripomína nám, že to, čo je skutočne cenné, nepriťahuje našu pozornosť, ale vyžaduje si trpezlivé rozlišovanie, aby sme to objavili a docenili.

Treba objaviť to, čo má hodnotu. Prosme ho, aby sa prihováral za to, aby celá Cirkev znovu nadobudla tento pohľad, túto schopnosť rozlišovať a vedela doceniť to, čo je podstatné. Začnime znova od Betlehema, začnime znova od Nazareta.

Modlitba k sv. Jozefovi

Dnes by som chcel poslať odkaz všetkým mužom a ženám, ktorí obývajú tie najzabudnutejšie geografické periférie sveta alebo ktorí zažívajú situácie existenčnej marginalizácie: Nech vo svätom Jozefovi nájdete svedka a ochrancu, na ktorého možno hľadieť.

Môžeme sa naňho obrátiť touto modlitbou, ktorá je takzvanou „domáckou“ modlitbou, avšak vychádza zo srdca:

„Svätý Jozef, ty, ktorý si vždy dôveroval Bohu a rozhodoval si sa vedený jeho prozreteľnosťou, nauč nás nespoliehať sa príliš na naše plány, ale skôr na jeho plán lásky.

Ty, ktorý prichádzaš z periférií, nauč nás obrátiť náš pohľad a uprednostňovať to, čo svet zavrhuje a odsúva na okraj. Uteš toho, kto sa cíti osamelý, a podpor toho, kto sa v tichosti nasadzuje, aby bránil ľudský život a dôstojnosť. Amen.“