Svätý Jozef má pevné miesto v dejinách spásy

Na úvod katechézy zaznel úryvok z Matúšovho evanjelia: „Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus“ (Mt 1, 12 - 16).

Syn Jozefa, syn tesára

Ježiš je v evanjeliách označovaný ako syn Jozefa (porov. Lk 3, 23; 4, 22; Jn 1, 45; 6, 42) a tesárov syn (porov. Mt 13, 55; Mk 6, 3). Evanjelisti Matúš a Lukáš pri rozprávaní o Ježišovom detstve venujú úlohe Jozefa priestor. Obaja zostavujú „rodokmeň“, aby zdôraznili Ježišovu historickú skutočnosť.

Evanjelista Matúš, ktorý sa obracia predovšetkým na kresťanov zo židovstva, vychádza od Abraháma a prichádza k Jozefovi, ktorý je definovaný ako manžel Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.

Evanjelista Lukáš zachádza až k Adamovi, no začína priamo Ježišom, ktorý „bol synom Jozefa“, ale spresňuje to slovesom „mysleli si“ (porov. Lk 3, 23 - 38). Obaja evanjelisti teda predstavujú Jozefa síce nie ako biologického otca, ale ako Ježišovho otca z plného titulu.

Ježiš prostredníctvom neho napĺňa dejiny zmluvy a spásy odohrávajúce sa medzi Bohom a človekom. Pre evanjelistu Matúša sa tieto dejiny začínajú Abrahámom, pre Lukáša samotným počiatkom ľudstva, teda Adamom.

Ústredný kamienok v dejinách spásy

Evanjelista Matúš nám pomáha pochopiť, že postava Jozefa, aj keď je zdanlivo okrajová, nenápadná, v pozadí, je v skutočnosti ústredným kamienkom dejín spásy. Jozef žije svoj protagonizmus bez toho, aby chcel ovládnuť scénu.

Ak sa nad tým zamyslíme, „naše životy udržiavajú bežní ľudia – na ktorých sa obyčajne zabúda – ktorí sa neobjavujú v titulkoch novín a časopisov.

Koľkí otcovia, matky, starí rodičia či učitelia ukazujú našim deťom malými a každodennými gestami, ako čeliť kríze a ako ňou prechádzať, prispôsobiac svoje zvyky, hľadiac dopredu a povzbudzujúc k modlitbe. Koľkí ľudia sa modlia, obetujú a prihovárajú za dobro všetkých“ (apoštolský list Patris corde, 1).

Takto môže každý nájsť vo svätom Jozefovi muža, ktorý zostáva nepovšimnutý; muža každodennej diskrétnej a skrytej prítomnosti, orodovníka, oporu a sprievodcu v ťažkých chvíľach. Pripomína nám, že všetci tí, ktorí sú zdanlivo skrytí alebo v „druhej línii“, majú v dejinách spásy jedinečnú hlavnú rolu.

Svet potrebuje takýchto mužov a ženy - mužov a ženy v druhej línii, ktorí však podporujú rozvoj nášho života – života každého z nás, a ktorí nás modlitbou, príkladom a učením podporujú na ceste života.

Ochranca Ježiša a Márie

V Lukášovom evanjeliu sa Jozef objavuje ako ochranca Ježiša a Márie.

Z tohto dôvodu je aj ochrancom Cirkvi: veď ak bol ochrancom Ježiša a Márie, pracuje teraz, keď je v nebi, naďalej ako ochranca, v tomto prípade Cirkvi; „pretože Cirkev je predĺžením Kristovho tela v dejinách rovnako ako sa v materstve Cirkvi odráža Máriino materstvo.

V tom, že Jozef chráni Cirkev, naďalej chráni aj Dieťa a jeho matku“ (Patris corde, 5). Tento aspekt Jozefovej úlohy ochrancu je veľkou odpoveďou na to, o čom hovorí Kniha Genezis. Keď Boh žiada Kaina, aby sa zodpovedal za Ábelov život, Kain odpovedá: „Či som ja strážca svojho brata?“ (Gn 4, 9).

Jozef nám svojím životom akoby chcel povedať, že sme vždy povolaní cítiť sa strážcami našich bratov, ochrancami tých, ktorí sú postavení po našom boku, tých, ktorých nám Pán zveruje v mnohých okolnostiach života.

Spoločnosť, ako je tá naša, bola definovaná ako „tekutá“, pretože sa zdá, že nemá žiadnu konzistenciu. Opravím filozofa, ktorý túto definíciu vymyslel, a poviem: viac než tekutá je plynná, skutočne plynná spoločnosť.

Táto tekutá, plynná spoločnosť nachádza v Jozefovom príbehu veľmi presný odkaz na to, aké sú dôležité putá ľudskej vzájomnosti.

Evanjelium nám v skutočnosti rozpráva Ježišov rodokmeň nielen z teologického dôvodu, ale aj na pripomenutie každému z nás, že náš život sa skladá zo vzájomných pút, ktoré nás predchádzajú a sprevádzajú.

Boží Syn si pre svoj príchod na svet zvolil cestu vzťahov, cestu dejín. Nezostúpil na svet magicky, ale šiel cestou dejín, ktorou sa uberáme my všetci.

Modlitba k svätému Jozefovi

Drahí bratia a sestry, myslím na mnohých ľudí, ktorí majú problém nachádzať dôležité putá vo svojom živote, a práve preto sa potácajú, cítia sa sami, chýba im sila a odvaha napredovať.

Túto katechézu by som chcel zakončiť modlitbou, ktorá im a aj nám všetkým pomôže nájsť vo svätom Jozefovi spojenca, priateľa a oporu:

Svätý Jozef, ty, ktorý si chránil puto s Máriou a Ježišom, pomáhaj nám dbať o vzťahy v našom živote. Nech nikto nezažíva pocit opustenosti, ktorý pochádza z osamelosti.

Každý z nás nech sa zmieri s vlastnou históriou, s tými, ktorí nás predišli, a nech aj vo vykonaných chybách rozpozná spôsob, akým si Božia prozreteľnosť razila cestu, a zlo tak nemalo posledné slovo. Ukáž sa ako priateľ tých, ktorí zápasia s ťažkosťami, a ako si podporoval Máriu a Ježiša v ťažkých chvíľach, tak podporuj aj nás na našej ceste. Amen.