Svätý Otec nastavil tvár pre zmierenie

S pútnikmi z celého sveta sa Svätý Otec opäť stretol v Aule Pavla VI. Nosnou témou bola kajúcna púť do Kanady a veľmi silným momentom bolo, keď pápež František hovoril o stretnutí s mladými ľuďmi a seniormi v Iqaluite.

Podľa vlastných slov pocítil bolesť starších ľudí, ktorí pre asimiláciu prišli o svoje deti, ako zauchá: „Bola to veľmi bolestivá chvíľa, ale bolo treba nastaviť tvár: musíme nastaviť tvár zoči-voči našim pochybeniam, našim hriechom.“

Pápež František už predtým nazval cestu do Kanady kajúcnou púťou, pretože sa vydal za pôvodnými obyvateľmi, aby ich požiadal o odpustenie za krivdy spôsobené násilnou asimiláciou, o ktorú sa pričinili aj kresťania. Mottom cesty bolo Kráčať spoločne.

Nádej pre Cirkev

Cesta zmierenia a uzdravovania predpokladá podľa pápežových slov nielen historické poznanie, ale aj načúvanie preživším, vstúpenie si do svedomia a „predovšetkým obrátenie, zmenu mentality“.

Z cesty vždy vyviera nádej pre Cirkev. „Je tu symbol emauzských učeníkov, ktorí po tom, ako kráčali so vzkrieseným Ježišom, s ním a vďaka nemu prešli od zlyhania k nádeji (porov. Lk 24, 13 – 35).“

Púť bola rozdelená na tri etapy podľa svetových strán, aby pokryla čo najväčšiu časť územia a jej obyvateľov. Prvá časť etapy bola v Edmontone na západe, druhá v Québecu na východe a posledná v Iqaluite na severe krajiny. 

Tri kroky k pokoju

Počas cesty urobil pontifex spolu s veriacimi tri kroky. Prvým bolo uchovávanie pamäti – spomienka na tisícročnú históriu - s vedúcimi predstaviteľmi a členmi hlavných domorodých skupín. Osobitne vyzdvihol život pôvodných národov v harmónii s krajinou.

V ďalšom kroku zmierenia bolo dôležité nechať sa zmieriť Kristom, ktorý je naším pokojom. Vychádzalo sa zo „symbolu stromu, ktorý je ústredným prvkom života a symboliky pôvodných národov“.

Posledným krokom cesty bolo uzdravenie na brehu Jazera svätej Anny od „Otca, ktorý nám dáva uzdravenie rán i odpustenie hriechov“.

Posila z pravdy

Na záver audiencie Svätý Otec pozdravil deti vatikánskych zamestnancov, ktoré sa zúčastňujú na vatikánskom letnom prázdninovom tábore a majú program a rôzne podujatia aj priamo v aule.

Pripomenul tiež druhé výročie explózie v bejrútskom prístave v Libanone, pri ktorom zahynulo vyše dvesto ľudí a viac než šesťtisíc bolo zranených. „Moje myšlienky smerujú k rodinám obetí tejto katastrofálnej udalosti a k milovanému libanonskému ľudu: modlím sa, aby nikomu nechýbala útecha viery i posila zo spravodlivosti a pravdy.“