Svet považuje život podľa evanjelia za omyl

Generálna audiencia Svätého Otca Františka sa aj v stredu 29. apríla konala v Apoštolskom paláci a prenášali ju médiá do celého sveta. Pápež ukončil cyklus katechéz reflexiou nad ôsmym blahoslavenstvom: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 10).
VN SK 01.05.2020
Svet považuje život podľa evanjelia za omyl

Počas korona krízy sa generálne audiencie konajú v knižnici pápežského apartmánu, ktorý sa nachádza v Apoštolskom paláci. Snímka: profimedia.sk

Katechézu uviedli slová Matúšovho evanjelia: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami“ (Mt 5, 10 - 12).

Život podľa Boha
„Ako sme počuli, v poslednom sa ohlasuje eschatologická radosť prenasledovaných pre spravodlivosť. V tomto blahoslavenstve sa ohlasuje rovnaké šťastie ako v tom prvom. Nebeské kráľovstvo patrí prenasledovaným rovnako ako chudobným v duchu.

Chudoba v duchu, plač, tichosť, smäd po svätosti, milosrdenstvo, čistota srdca a skutky pokoja môžu viesť k prenasledovaniu pre Krista, ale toto prenasledovanie je nakoniec príčinou radosti a veľkej odmeny v nebi. Cestička blahoslavenstiev je veľkonočným kráčaním, ktoré vedie od života podľa sveta k životu podľa Boha; od existencie vedenej telom – čiže egoizmom – k existencii vedenej Duchom.

Svet so svojimi idolmi, kompromismi a prioritami nemôže schvaľovať tento typ existencie. Hriešne štruktúry často vytvárané ľudskou mentalitou, tak veľmi vzdialené Duchu pravdy, ktorého svet nemôže prijať, nutne zavrhujú chudobu či tichosť alebo čistotu a vyhlasujú život podľa evanjelia za omyl a za problém, teda za niečo, čoho sa treba strániť.

Ak svet žije v službe peniazom, ktokoľvek, kto by preukázal, že život sa môže naplniť v dare a v zriekaní, stáva sa pre chamtivý systém nepohodlným, oštarou. Toto slovo oštara je kľúčové, pretože samotné kresťanské svedectvo, ktoré prináša dobro toľkým ľuďom tým, že sa ním riadia, je oštarou pre tých, ktorí majú svetské zmýšľanie. Vnímajú ho ako výčitku.

Keď sa ukáže svätosť a vystúpi na povrch život Božích detí, v tej kráse je niečo nepohodlné, čo vyžaduje zaujať postoj: buď sa dať vystaviť otázkam a otvoriť sa dobru, alebo odmietnuť to svetlo a zatvrdiť si srdce, dokonca až do opozície a zúrivého odporu.

Je zaujímavé a priťahuje pozornosť vidieť, ako v prenasledovaniach mučeníkov prerastá nepriateľstvo až do zúrivosti. Stačí vidieť prenasledovania minulého storočia v európskych diktatúrach; ako sa dospeje k zúrivosti proti kresťanom, proti kresťanskému svedectvu a proti hrdinstvu kresťanov.“

Dnes máme viac mučeníkov
„Ale toto ukazuje, že dráma prenasledovania je aj miestom oslobodenia z područia úspechu, namyslenosti a kompromisov sveta. Z čoho sa raduje ten, ktorý je odmietnutý svetom kvôli Kristovi? Raduje sa z toho, že našiel niečo, čo zaváži viac než celý svet. ,Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?’ (Mk 8, 36). Čo by z toho mal?

Je bolestné pripomenúť si, že v tejto chvíli je veľa kresťanov, ktorí trpia pod prenasledovaniami v rôznych oblastiach sveta, a musíme dúfať a modliť sa, aby sa ich súženie čím skôr zastavilo. Sú toľkí; mučeníkov dneška je viac ako mučeníkov v prvých storočiach. Vyjadrime týmto bratom a sestrám našu blízkosť. Sme jedným telom - a títo kresťania sú krvácajúcou časťou Kristovho tela, ktorým je Cirkev.

Ale musíme tiež dávať pozor, aby sme nečítali toto blahoslavenstvo v zmysle, že sme iba obeťami a ľutujeme sami seba. V skutočnosti nie vždy je opovrhovanie zo strany ľudí prenasledovaním.“

Kompromisy sú nebezpečné
„Treba byť vernými na pokornej ceste blahoslavenstiev, pretože tá vedie k tomu, že patríme Kristovi a nie svetu. Vylúčenie a prenasledovanie, ak nám ich Boh udelí ako milosť, nás pripodobňujú ukrižovanému Kristovi a pripájajúc nás k jeho umučeniu sú prejavom nového života.

Tento život je rovnaký ako Kristov, ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu bol opovrhnutý a ľuďmi odmietnutý. Prijatie jeho Ducha nás môže doviesť k tomu, že budeme mať v srdci toľko lásky, že ponúkneme život za svet bez robenia kompromisov s jeho klamstvami a prijmeme odmietnutie.

Kompromisy so svetom sú nebezpečenstvom. Kresťan je stále pokúšaný robiť kompromisy so svetom, s duchom sveta. Odmietanie kompromisov a kráčanie po ceste Ježiša Krista je životom nebeského kráľovstva, tou najväčšou radosťou, tým pravým potešením.“