Túžba je ako hviezda, čo nezhasína

Na Námestí sv. Petra sa v stredu 12. októbra zišlo mnoho pútnikov. Nechýbali medzi nimi ani Slováci – veriaci z Hozelca, študenti z bratislavského Gymnázia Matky Alexie či skupinka z  Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.

Na záver Svätého Otca pozdravil aj slovenský kapucín, biskup na Islande Dávid Tencer. Pápež František v  katechéze vychádzal z evanjeliového úryvku o uzdravení chromého. „Chceš ozdravieť?“ (Jn 5, 6).

CHÝBAJÚCA HVIEZDA

V úvode Svätý Otec vysvetlil pôvod slova túžba. Pochádza z latinského de-sidus, čo znamená „chýbajúca hviezda“. Je to bod, ktorý ukazuje smer. Na jednej strane síce vyvoláva pocit nedostatku, no zároveň aj istý tlak na dosiahnutie dobra.

„Túžba je kompas, ktorý nám pomáha pochopiť, kde sme a kam smerujeme; či stojíme alebo ideme vpred.“ Túžba je ako hviezda. Nezhasína.

Pápež využil príklad z bežného života. Hovorí, že keď sme smädní, urobíme hocičo, aby sme smäd uhasili. „Prekážky a  neúspechy nepotláčajú túžbu, práve naopak, ešte ju umocňujú.“

TÚŽBA POSILŇUJE

„Na rozdiel od chvíľkovej chúťky alebo emócie túžba pretrváva a má tendenciu sa skonkretizovať,“ povedal František a doplnil príklad mladého človeka, ktorý sa chce stať lekárom. Musí veľa študovať a  pracovať. Stanoviť si hranice.

Vzdať sa rozptýlení a rozmarov. Ale túžba dosiahnuť cieľ mu umožňuje prekonať ťažkosti. „Túžba posilňuje a pohýna vpred.“ Je však dôležité vedieť, čo vlastne chceme.

OTRÁVENÁ TÚŽBA

Svätý Otec vystríhal pred postojom ochrnutého z Jánovho evanjelia. Keď sa ho Ježiš pýtal, či chce byť uzdravený, začal sa brániť a špekulovať. „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“

Ježišova otázka bola podľa Františka „pozvaním ujasniť si, či chce prijať kvalitatívny skok“ vo svojom živote. „Počas dialógu s Pánom sa učíme chápať, čo od svojho života skutočne chceme,“ zdôraznil pápež.

Lebo mnohí sa podobáme mužovi na lôžku. Niečo chceme, ale nič preto nerobíme. Namiesto konkrétnych krokov lamentujeme a šomreme. „Dávajte si však pozor.

Sťažovanie je otrava duše, otrava života, lebo nedáva túžbe rásť. Ak sa prichytíte pri lamentovaní, buďte opatrní, je to ako hriech, lebo bráni túžbe ísť vpred,“ upozornil Svätý Otec.

TÚŽBA PO BOHU

Petrov nástupca nás vyzýva zamyslieť sa, čo by sme odpovedali Ježišovi my: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ (Mk 10, 51). Možno by sme ho mohli poprosiť o hlbokú túžbu po ňom – slovami Svätého Otca: „Pane, daj, nech poznám svoje túžby; nech som žena, muž veľkých túžob. A daj mi silu ich skonkretizovať.“

Podľa Františka je to veľká milosť dovoliť Pánovi konať pre nás zázraky. „Pretože aj on má voči nám veľkú túžbu: chce nám dať účasť na plnosti svojho života.“