Umenie nie je luxus, ale nevyhnutnosť ducha

Svätú omšu pri príležitosti jubilea umelcov 16. februára slávil kardinál José Tolentino de Mendonça, prefekt Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie. V homílii sa prihovoril v mene Svätého Otca, ktorý sa pre hospitalizáciu nemohol na slávnosti zúčastniť.

„Vašou misiou nie je len vytvárať krásu, ale odhaľovať pravdu, dobro a krásu ukrytú v zákutiach dejín, dať hlas tým, ktorí ho nemajú, a premieňať bolesť na nádej,“ zaznelo v úvode. Pápež hovorí, že v tejto zložitej dobe je umelec ten, „kto má pomôcť ľudstvu nestratiť smer, nestratiť horizont nádeje“.

Ako? Že nás ľudia kultúry budú učiť rozlišovať „plevu, ktorú vietor odveje, od toho, čo je pevné a  schopné prinášať ovocie“.

Pápež ich považuje za „strážcov krásy, ktorá sa skláňa nad ranami sveta, ktorá vie počúvať krik chudobných, trpiacich, ranených, väznených, prenasledovaných a utečencov“, za „strážcov blahoslavenstiev“.

Na základe týchto slov nemôžeme považovať umenie za zbytočné. „Umenie nie je luxus, ale nevyhnutnosť ducha. Nie je únikom, ale zodpovednosťou, výzvou na čin, volaním, krikom. Vzdelávať ku kráse znamená vzdelávať k nádeji.“

V kontexte blahoslavenstiev, kde Ježiš za blahoslavených vyhlasuje chudobných, smutných, tichých, či prenasledovaných a uplatňuje tak „prevrátenú logiku, revolúciu perspektívy“, pápež pozýva umelcov spolupracovať na tejto revolúcii. „Svet potrebuje prorockých umelcov, odvážnych intelektuálov a tvorcov kultúry.“

V závere ich povzbudzuje hľadať nový svet, pýtať sa a riskovať. „Pretože pravé umenie nie je nikdy pohodlné – ponúka pokoj nepokoja. A pamätajte: nádej nie je ilúzia, krása nie je utópia, váš dar nie je náhoda, ale povolanie. Odpovedzte naň štedrosťou, vášňou a láskou.“