Ústna modlitba je najistejšia

Z bibliotéky Apoštolského paláca sa Svätý Otec prihovoril veriacim v katechéze, ktorá bola už tridsiatym pokračovaním cyklu o modlitbe. Tentoraz ju venoval zmyslu ústnej modlitby.

Samotnú katechézu uviedol biblický úryvok: „Z hlbín volám k tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe. Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? Ale ty si milostivý a my ti chceme v bázni slúžiť. Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo“ (Ž 130, 1 – 5).

Modlitba a slová

„Modlitba je rozhovor s Bohom a každé stvorenie sa istým spôsobom zhovára s Bohom. U človeka sa modlitba stáva slovom, invokáciou, piesňou, poéziou. Božie slovo sa stalo telom, a v tele každého človeka sa slovo vracia k Bohu v modlitbe.

Slová modlitby nám dávajú bezpečne prejsť tmavou dolinou, vedú nás k pašienkam zeleným a bohatým na vodu, čo nám umožňuje hodovať pred očami protivníka, ako nás to učí recitovať žalm. Slová sa rodia z citov, ale existuje aj opačná cesta: keď sa slovami stvárňuje cítenie.

Biblia vychováva človeka k tomu, aby všetko vyšlo na svetlo slova, aby nič ľudské nebolo vylúčené, cenzurované. A práve z tohto dôvodu nás Sväté písmo učí modliť sa niekedy aj odvážnymi slovami.

Posvätní pisatelia nás nechcú zavádzať ohľadom človeka: vedia, že v jeho srdci sa vyskytujú tiež city málo príkladné, priam i nenávisť. Nikto z nás sa nenarodí svätý, a ak tieto zlé city klopú na dvere nášho srdca, treba ich vedieť zneškodniť modlitbou a slovami, ktoré sú Božie.

V žalmoch nachádzame aj vyjadrenia veľmi tvrdé voči nepriateľom – vyjadrenia, ktoré nás duchovní majstri učia prisudzovať diablovi a našim hriechom; a predsa sú to slová, ktoré patria do ľudskej reality, a ktoré sa zaradili do rámca Svätého písma.“

Ústna modlitba

„Prvá ľudská modlitba je vždy ústnym recitovaním. Pery sa vždy hýbu ako prvé. Aj keď všetci vieme, že modliť sa neznamená opakovať slová, napriek tomu ústna modlitba je najistejšia a je vždy možné ju praktizovať.

Naopak, city, akokoľvek vznešené, sú vždy neisté: prichádzajú a odchádzajú, opúšťajú nás a vracajú sa. Nielen to, aj milosti modlitby sú nepredvídateľné: v niektorých chvíľach sú útechy hojné, avšak v najtemnejších dňoch sa zdá, že sa celkom vyparili.

Modlitba srdca je tajuplná a v niektorých momentoch nám uniká. Modlitba pier, ktorá sa šepoce alebo recituje zborovo, je, naopak, vždy k dispozícii, a potrebná je tak ako manuálna práca.

Všetci by sme mali mať tú pokoru niektorých starých ľudí, ktorí v kostole, možno preto, že ich sluch už slabne, recitujú polohlasne modlitby, ktoré sa naučili ako deti, a chrámovú loď zapĺňajú šepotom. Tá modlitba nenarúša ticho, ale dosvedčuje vernosť povinnosti modliť sa, praktizovanej po celý život bez zanedbávania.

Títo ľudia pokornej modlitby sú často veľkými orodovníkmi farností: sú tými dubmi, ktoré z roka na rok rozširujú svoje vetvy, aby ponúkli tieň väčšiemu počtu ľudí.

Iba Boh vie, kedy a nakoľko sa ich srdce spája s tými odriekanými modlitbami: istotne aj títo ľudia museli čeliť nociam a chvíľam prázdnoty. Avšak ústnej modlitbe možno vždy zostať vernými. Je ako kotva: držať sa lana a takto verne vytrvať, nech sa deje, čo chce.“

Vytrvalosť v modlitbe

„Všetci sa máme čo učiť od vytrvalosti ruského pútnika, o ktorom hovorí jedno slávne duchovné dielo, že sa naučil umeniu modlitby nekonečným opakovaním invokácie: Pane, Ježišu Kriste, Boží Syn, zmiluj sa nado mnou hriešnikom! Opakoval iba toto.

Ak bude vo svojom živote obdarený milosťami; ak sa jeho modlitba jedného dňa stane takou horúcou, že mu dá vnímať prítomnosť Božieho kráľovstva uprostred nás; ak sa jeho pohľad premení tak, že bude ako pohľad dieťaťa, je to preto, lebo vytrval v odriekaní jednoduchej kresťanskej opakovacej prosby.

Tá sa napokon stane súčasťou jeho dychu. Tento príbeh ruského pútnika je nádherný: je to kniha prístupná každému. Nesmieme teda pohŕdať ústnou modlitbou. Niekto povie: ,Veď je to niečo pre deti, pre nevzdelaných ľudí; ja hľadám modlitbu mysle, meditáciu, vnútorné vyprázdnenie, aby prišiel Boh.‘

Prosím vás, neupadnime do pýchy pohŕdania ústnou modlitbou. Je to modlitba jednoduchých ľudí, tá, ktorú nás naučil Ježiš: Otče náš, ktorý si na nebesiach.“