Utečenci nie sú čísla

Text vychádza z udalostí Ježišovho útleho detstva, keď bol prinútený spolu s rodičmi utiecť do Egypta. Pápež tu zdôrazňuje kresťanský postoj pohostinnosti k cudzincom:

„Takmer každý deň televízia a noviny prinášajú správy o utečencoch, ktorí utekajú pred hladom, vojnou a inými vážnymi hrozbami, hľadajúc bezpečie a dôstojný život pre seba a svoje rodiny. V každom z nich je prítomný Ježiš, ktorý je donútený utiecť, aby sa zachránil ako za čias Herodesa.

V ich tvárach máme spoznať tvár Krista – hladného, smädného, nahého, chorého, pocestného a väzneného – ktorý na nás prosebne nalieha. Ak ho spoznáme, budeme mu môcť poďakovať za to, že sme ho mohli stretnúť, milovať a slúžiť mu.

Keď sa hovorí o migrantoch a vysídlencoch, veľmi často sa to končí len pri číslach. No nejde tu o čísla, ide o konkrétnych ľudí! Ak ich stretneme, potom ich spoznáme. Budeme môcť napríklad pochopiť, že tá neistota, ktorú sme zakúsili v dôsledku utrpenia spôsobeného pandémiou, je neustálou súčasťou života vysídlencov. 

Je nevyhnutné stať sa blížnymi, aby sme slúžili. Priblížiť sa k blížnemu často znamená byť ochotnými vystaviť sa nebezpečenstvu - ako nás to naučili mnohí lekári a sestry v posledných mesiacoch. Byť nablízku, aby sme slúžili, presahuje hranice povinnosti.“