V Kristovi žijeme ako spravodliví

Biblickým mottom katechézy boli slová z Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 19 – 20).

Ježiš ťa urobil spravodlivým

„Na našej ceste k lepšiemu pochopeniu učenia svätého Pavla sa dnes stretávame s ťažkou, ale dôležitou témou ospravedlnenia. Čo je ospravedlnenie? Z hriešnikov sme sa stali spravodlivými. Tento proces zmeny je ospravedlnenie.

Pred Bohom sme spravodliví. Je pravda, že máme svoje osobné hriechy, no v základe sme spravodliví. Toto je ospravedlnenie. O tejto téme sa viedlo veľa diskusií, aby sa našiel výklad, ktorý by bol čo najviac v súlade s myšlienkami svätého apoštola Pavla, a ako sa často stáva, viedlo to dokonca k protichodným stanoviskám.

V Liste Galaťanom, ako aj v Liste Rimanom svätý Pavol nástojí na skutočnosti, že ospravedlnenie pochádza z viery v Krista. Čo sa skrýva za slovom ospravedlnenie, ktoré je také rozhodujúce pre vieru?

Nie je ľahké dospieť k vyčerpávajúcej definícii, ale v celkovom myslení svätého Pavla sa dá povedať jednoducho, že ospravedlnenie je výsledkom iniciatívy milosrdného Boha, ktorý ponúka odpustenie (KKC, 1990).

Toto je náš Boh: dobrý, milosrdný, trpezlivý, plný milosrdenstva, ktorý ustavične odpúšťa. Ospravedlnenie je výsledkom iniciatívy Boha, ktorý odpúšťa už od začiatku každému v Kristovi.

Boh v skutočnosti prostredníctvom Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania – čo musíme zdôrazniť – zničil hriech a definitívne nám dal odpustenie a spásu. Takto ospravedlnení sú hriešnici prijatí Bohom a zmierení s ním.

Je to ako návrat k pôvodnému vzťahu medzi Stvoriteľom a stvorením ešte pred zásahom neposlušnosti hriechu. Ospravedlnenie, ktoré Boh koná, nám teda umožňuje získať späť nevinnosť stratenú hriechom.“

Len z milosti

„Ako sa deje ospravedlnenie? Odpovedať na túto otázku znamená objaviť ďalšiu novosť v učení svätého Pavla: ospravedlnenie nastáva skrze milosť.

Boli sme ospravedlnení na základe čistej milosti. V tejto veci nemožno platiť, zaplatil jeden za nás všetkých: Kristus. A od Krista, ktorý zomrel za nás, pochádza milosť, ktorú Otec dáva všetkým – ospravedlnenie nastáva skrze milosť.“

Viera bez skutkov je mŕtva

„V tejto súvislosti je dobré pripomenúť si aj učenie pochádzajúce od apoštola Jakuba, ktorý píše: ,Človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery‘ – zdalo by sa, že je to opačné tvrdenie, ale nie je opačné – ,Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov‘ (Jak 2, 24. 26).

Ak ospravedlnenie nebude prekvitať v našich skutkoch, zostane ako mŕtve pod zemou. Musíme ho uvádzať do praxe svojimi skutkami. Jakubove slová dopĺňajú Pavlovo učenie. Pre oboch si odpoveď viery vyžaduje, aby sme boli aktívni v láske k Bohu a v láske k blížnemu.

Prečo máme byť aktívni v tejto láske? Pretože táto láska nás všetkých zachránila, ospravedlnila nás nezištne, grátis!“

Boh je nám vždy nablízku

„Ospravedlnenie nás začleňuje do dlhých dejín spásy, ktoré ukazujú Božiu spravodlivosť. Neraz som už spomínal, aký je Boží spôsob konania, aký je jeho štýl, a vyjadril som to troma slovami: Božím štýlom je blízkosť, súcit a neha. A ospravedlnenie je práve najväčšia blízkosť Boha k nám, mužom a ženám, ten najväčší Boží súcit s nami, mužmi a ženami, tá najväčšia nežnosť Otca.“

Sme v základe svätí

„Ospravedlnenie je Kristov dar – dar jeho smrti a vzkriesenia, ktorý nás robí slobodnými. My nie sme v základe odsúdení; sme spravodliví. Dovoľte mi to povedať takto: sme v základe svätí. No potom sa svojimi činmi stávame hriešnikmi. Dovoľme, aby Kristova milosť vystúpila na povrch, lebo táto spravodlivosť, toto ospravedlnenie nám dá silu ísť vpred.“