Vernosť je životným štýlom

Na Námestie sv. Petra prišli aj vyše dve stovky slovenských pútnikov: farníci z Domaniže, Milošovej, z farnosti sv. Gorazda v Topoľčanoch, pedagógovia umeleckých škôl z Košíc a pracovníci Arcibiskupského úradu v Bratislave.

Pred katechézou zaznelo biblické čítanie z Markovho evanjelia (Mk 10, 2 - 9):

„I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: ,Čo vám prikázal Mojžiš?’ Oni vraveli: ,Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.’ Ježiš im povedal: ,Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!’“

Vernosť a oddanosť
„V našom programe katechéz o Desatore prichádzame dnes k šiestemu prikázaniu, ktoré sa dotýka citového a sexuálneho rozmeru a znie: Nescudzoložíš. Je to bezprostredná výzva k vernosti, a vskutku žiaden ľudský vzťah nie je autentický bez vernosti a oddanosti.

Nedá sa milovať len pokým sa to človeku hodí, láska sa prejavuje práve za hranicou vlastného osohu, keď sa daruje všetko bez výhrady. Ako to dokladá Katechizmus Katolíckej cirkvi: ,Láska chce byť definitívna. Nemôže trvať iba do nového rozhodnutia’ (KKC, 1646).

Vernosť je charakteristikou slobodného, zrelého a zodpovedného ľudského vzťahu. Aj priateľ je autentickým, ak ním zostáva v ktoromkoľvek prípade, inak nie je priateľom.

Kristus zjavuje autentickú lásku; on, ktorý žije bezhraničnou láskou Otca a v jej sile je verným priateľom ktorý nás prijíma, aj keď pochybíme; a chce vždy naše dobro, aj vtedy, keď si ho nezasluhujeme.

Človek potrebuje byť milovaný bezpodmienečne, a komu sa nedostane tohto prijatia, nosí v sebe určitú neúplnosť, často bez toho, aby si to uvedomoval.

Ľudské srdce sa snaží zaplniť toto prázdno náhradami, uspokojujúc sa s kompromismi a priemernosťami, ktoré sú len chabým odtieňom lásky. Rizikom je nazývať láskou predčasné a nezrelé vzťahy, s ilúziou, že človek nájde životné svetlo v niečom, čo v najlepšom prípade je len jeho odleskom.“

Rozlišovať kvalitu vzťahu
„Takto dochádza k preceňovaniu napríklad fyzickej príťažlivosti, ktorá sama osebe je Božím darom, ale je zacielená na pripravenie cesty k autentickému a vernému vzťahu s človekom.

Ako hovoril sv. Ján Pavol II., ,človek je povolaný k plnej a zrelej spontánnosti vo vzťahoch, ktorá je postupným ovocím rozlišovania podnetov vlastného srdca’. Je niečím, čo si treba nadobudnúť, keďže, každý človek sa musí s vytrvalosťou a s dôslednosťou naučiť, aký význam má ľudské telo’ (porov. Katechéza, 12. novembra 1980).

Povolanie k manželskému životu si preto žiada primerané rozlišovanie ohľadom kvality vzťahu a istý čas zasnúbenia na jeho overenie.

Aby mohli pristúpiť k sviatosti manželstva, snúbenci musia dozrieť k istote, že v ich vzťahu je Božia ruka, ktorá ich predchádza a sprevádza a dovolí im povedať: S Kristovou milosťou sľubujem, že ti budem vždy verný.

Nemôžu si sľúbiť vernosť v šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe a milovať sa a ctiť po všetky dni ich života len na základe dobrej vôle alebo nádeje, že to bude fungovať. Potrebujú mať základ na pevnej pôde vernej Božej lásky.“

Na manželstvo sa treba pripraviť
„A preto je pred prijatím sviatosti manželstva potrebná primeraná príprava, povedal by som katechumenát, pretože je v hre celý život v láske, a s láskou sa nezahráva.

Nemôžu sa nazvať prípravou na manželstvo tri alebo štyri stretnutia na fare. Nie, toto nie je príprava, toto je predstieranie prípravy. A zodpovednosť toho, kto tak robí, padne na neho: na farára, na biskupa, ktorý toto dovolí.

Príprava musí byť zrelá a potrebuje čas. Nie je to formalita, je to sviatosť. A treba sa na ňu pripravovať opravdivým katechumenátom.

Vernosť je totiž spôsob bytia, štýl života. Človek pracuje s oddanosťou, hovorí s úprimnosťou, ostáva verný pravde vo vlastných myšlienkach, vo svojich skutkoch.

Život utkaný z vernosti sa vyjadruje vo všetkých rozmeroch a vedie k tomu, že muž a žena sú vernými a spoľahlivými za každých okolností.

Ale na dopracovanie sa k takému krásnemu životu nestačí naša ľudská prirodzenosť, je potrebné, aby Božia vernosť vstúpila do nášho bytia, nakazila nás.

Toto šieste prikázanie Desatora nás pozýva obrátiť pohľad na Krista, ktorý svojou vernosťou môže z nás odstrániť srdce cudzoložné a darovať nám srdce verné. V ňom, a len v ňom, je láska bez výhrad a bez spätkovania, úplné darovanie sa bez dodatkov a vytrvalosť v prijatí až do konca.

Z jeho smrti a zmŕtvychvstania pramení naša vernosť, z jeho bezpodmienečnej lásky pochádza stálosť vo vzťahoch. Zo spoločenstva s ním, s Otcom a s Duchom Svätým vychádza jednota medzi nami a schopnosť žiť vo vernosti naše vzťahy.“