Viera pomáha konať Božie skutky

„Počas posledných nedieľ nám liturgia ukazovala obraz Ježiša, ako plný nehy ide v ústrety zástupom a jeho potrebám. V dnešnom evanjeliovom príbehu (porov. Jn 6, 24 - 35) sa perspektíva mení - zástup, ktorý Ježiš nasýtil, prichádza Krista hľadať, ide mu v ústrety.

Ježišovi to však nestačí. Chce, aby ho ľudia i poznali. Ježiš prišiel, aby nám priniesol niečo viac. Aby otvoril naše bytie širším horizontom, než sú každodenné starosti o jedlo, oblečenie či kariéru.

Nabáda ľudí, aby urobili krok vpred, aby sa pýtali na zmysel zázraku, nielen aby z neho profitovali. Rozmnoženie chlebov a rýb je totiž znakom veľkého daru, ktorý dal Otec ľudstvu a ktorým je sám Ježiš! On, pravý ,chlieb života´ (v. 35), chce nasýtiť nielen telá, ale aj duše.

Preto vyzýva zástup, aby sa nezháňal za takým pokrmom, čo nevydrží, ale za takým, čo ostáva pre večný život. Ide o pokrm, ktorý nám Ježiš dáva každý deň: jeho slovo, jeho telo, jeho krv.

Zástup počúva Pánovu výzvu, ale nechápe jej zmysel. Tí, čo počúvajú Ježiša, si totiž myslia, že od nich žiada dodržiavanie prikázaní.

Ide tu o bežné pokušenie, keď sa náboženstvo chce zredukovať iba na dodržiavanie zákonov a keď sa chce premietať na náš vzťah s Bohom obraz vzťahu medzi sluhami a ich pánom: sluhovia musia plniť úlohy, ktoré im ich pán uložil, aby si získali jeho priazeň.

Boží skutok však nespočíva ani tak v ,robení´ vecí, ako vo viere v toho, ktorého Boh poslal. Znamená to, že viera v Ježiša nám umožňuje konať Božie skutky.

Ak vstúpime do tohto vzťahu lásky a dôvery s Ježišom, budeme schopní konať dobré skutky, preniknuté vôňou evanjelia, pre dobro našich bratov v ich potrebách.“