Vierou vidíme aj uprostred tmy

„Vierou sa človek slobodne celý oddáva Bohu. Je to bláznivé? Je to krásne – vydať sa na cestu ako Abrahám, akoby sme videli neviditeľné,“ povzbudil Svätý Otec na prvomájovej audiencii.
Vatican News 07.05.2024
Vierou vidíme aj uprostred tmy

Svätý Otec opäť požehnával mladomanželov, aby na cestu manželstva a rodičovstva vykročili so živou vierou. Snímka: profimedia.sk

V tejto viere je Abrahám veľkým otcom.“ Na Božie pozvanie opustil známe pre neznáme, isté pre neisté. „Pravdepodobne ho považovali za blázna. Avšak Abrahám išiel, akoby videl neviditeľné.“ Až na vrch, kde mal obetovať svojho jediného syna, ktorý bol v poslednej chvíli ušetrený obety. „V tejto viere sa Abrahám stal otcom dlhého rodokmeňa detí. Viera ho učinila plodným.“

Pápež spomenul ďalšieho muža viery Mojžiša, ktorý dôveroval Pánovi a bránil svoj ľud, keď mu chýbala viera, i ženu viery Pannu Máriu, ktorá nezaváhala ani v riskantnej chvíli anjelovho zvestovania. „So srdcom plným viery a dôvery v Boha sa Mária vydala na cestu, hoci nepoznala jej trasu ani nebezpečenstvá.“ Dôležité a nevyhnutné je naše puto s Bohom. „Ja a Boh. Moja osoba a láskavá Ježišova tvár.“

ČO SA TAK BOJÍTE

Svätý Otec sa ďalej opieral o evanjeliovú epizódu, ako sa učeníci plavili po mori a zastihla ich búrka (Mk 4, 35 – 41). „Myslia si, že si vystačia so silou svojich rúk, so svojimi skúsenosťami, ale loď sa začína plniť vodou a  zmocňuje sa ich veľký strach.“

Zabudli, kto bol s nimi na lodi. Neuvedomili si, že riešenie mali rovno pred sebou. Bol s nimi predsa Ježiš. Keď ho zobudili, utíšil vietor i more a učeníkov napomenul: Čo sa tak bojíte? Ešte stále nemáte vieru? „Tu je teda veľký nepriateľ viery. Nie je to inteligencia, nie je to rozum, ako, žiaľ, niektorí stále opakujú, ale veľkým nepriateľom viery je strach.“ Preto pápež naliehavo odporúča denne prosiť o dar viery – pre seba, pre svoje deti. „Vďaka nej rodič vie, že ani uprostred životných skúšok sa jeho dieťa neutopí v strachu.“

JEDINÉ, ČO SI MÔŽEME ZÁVIDIEŤ

Aj my veriaci často zisťujeme, že sme ľudia malej viery. „Je to však jediná čnosť, ktorú je nám dovolené závidieť. Pretože kto má vieru, v tom je sila, ktorá nie je ľudská. Viera v nás totiž roznecuje milosť a otvára myseľ pre Božie tajomstvo.“

Keby sme mali vieru ako horčičné zrnko, dokázali by sme veľa (porov. Lk 17, 6). Preto sa naučme prosiť o dar viery. „Je to krásna modlitba. Povedzme ju spoločne: Pane, daj nám väčšiu vieru. Pane, rozmnož našu vieru. Pane, zväčši našu vieru.“

ŽIVÁ VIERA

Vo viere porastie aj ľud Papuy-Novej Guiney, kam sa pápež chystá na apoštolskú cestu začiatkom septembra. Teraz odtiaľ prišiel misionár Alejandro Díaz, ktorý pôsobí v dedinke Wutung. „Chcel som pápežovi dosvedčiť, aké bujné sú plody viery na tomto malom kúsku zeme, medzi Tichým oceánom a džungľou, ktorý Papuánci nazývajú posledný raj.“

Hoci tam obyvatelia žijú vo veľkej chudobe, bez elektriny a často aj bez vody, ich viera je živá. „Žiadajú nás, aby sme častejšie chodili do džungle sláviť svätú omšu v kostoloch, ktoré postavili z trstiny a lístia,“ povedal horlivý misionár Božieho slova.

Pred návratom do Domu sv. Marty sa Svätý Otec v aute pristavoval pri pútnikoch, ktorí naňho čakali vonku, keďže audiencia sa pre lejak konala vnútri, kam sa nedostali všetci. Ocenil ich vytrvalosť a vieru.