Vytrvalosť je odraz Božej lásky

Môže nám to naháňať strach, lebo „nezostane kameň na kameni“. Pán nám tým chce, naopak, „venovať cenné ponaučenie – cestu von z neistoty“. Nemáme sa spoliehať na pozemské veci, ktoré sa rúcajú. Ale „cestou je vytrvalosť“.

Čo je vytrvalosť? Aby sme boli „veľmi prísni. K sebe samým? K druhým? Nie. Aby sme boli prísni, svedomití, vytrvalí v láske, dobrote“. Často si totiž zakladáme na prchavých veciach. Nie stavby, úspechy, náboženské tradície či symboly nás zachovajú pre večný život. „Sú síce dôležité, ale raz sa pominú.“

Jedine Pán nám zachová život, „ak vytrváme do konca“. Venujme sa tomu, čo ostáva, čo sa nezrúti. „Budujme dobro každý deň.“ Iste, nie je to jednoduché, lebo „realita nás tlačí k niečomu inému“.

Ak sa iní nemodlia, nedodržiavajú zákony a zabávajú sa, tak prečo ja? Svätý Otec nás vyzýva neodkladať modlitbu, držať sa spravodlivosti a zákonnosti a slúžiť druhým, aj keď nevidíme výsledky alebo nás to možno aj nudí. Vieru a lásku nemožno žiť len vtedy, keď sa nám chce, máme náladu a robí nás to šťastnými.

Konanie dobra nezávisí podľa slov pápeža Františka od okolností, ale od srdca, ktoré je pevne zakotvené v Bohu. „Ak vytrváme, nemáme sa čoho báť ani uprostred mrzkých skutočností, ani uprostred zla. Vytrvalosť je odraz Božej lásky vo svete. Lebo Boh je vytrvalý, nikdy sa nemení.“