Vždy hľadajme Pána

Ako povedal, Pán očakáva, že ho postavíme do centra udalostí nášho života, že ho budeme vzývať. „Dnes si môžeme položiť otázku: Čo za vietor otriasa mojím životom, čo za vlny bránia mojej navigácii a ohrozujú môj duchovný život, život mojej rodiny, ba aj môj psychický život?

Povedzme to všetko Ježišovi, rozpovedzme mu všetko. On po tom túži; chce, aby sme sa ho pevne držali a našli tak v ňom útočisko pred obrovským vlnobitím života. Evanjelium hovorí, že učeníci pristúpili k Ježišovi, zobudili ho a hovorili s ním.

To je začiatok našej viery: uznať, že sami sa nedokážeme udržať nad hladinou, že potrebujeme Ježiša, ako námorníci potrebujú hviezdy, aby našli kurz. Viera sa začína od presvedčenia, že my sami si nevystačíme; od pocitu, že potrebujeme Boha. Keď zvíťazíme nad pokušením uzavrieť sa do seba, keď prekonáme falošnú nábožnosť, ktorá nechce obťažovať Boha, keď k nemu budeme volať, on v nás môže uskutočniť úžasné veci.

Práve tichá a výnimočná sila modlitby robí zázraky. Ježiš po prosbe učeníkov utišuje vietor i vlny. Učeníci sa dali strachom spútať, pretože zostali pozerať viac na vlny než na Ježiša. Strach nás vedie hľadieť na ťažkosti, nepekné problémy, a nie na Pána, ktorý často spí.

Koľkokrát nechávame Pána v kúte, v zadnej časti loďky života, aby sme ho zobudili len vo chvíli núdze! Vyprosujme si dnes milosť viery, ktorá sa neunaví vyhľadávať Pána, klopať na dvere jeho Srdca.“