Z krízy by sme mali vyjsť lepší

„Pandémia odhalila ťažkú situáciu chudobných a veľkú nerovnosť, ktorá panuje vo svete. A vírus, ktorý nerobí rozdiely medzi osobami, na svojej devastujúcej ceste našiel veľké nerovnosti a diskriminácie. A postaral sa o ich zväčšenie!“

Odpoveď na pandémiu

„Odpoveď na pandémiu je teda dvojitá. Na jednej strane je nevyhnutné nájsť liek na malý, no strašný vírus, ktorý privádza celý svet do kolien. Na druhej strane musíme liečiť jeden veľký vírus sociálnej nespravodlivosti, nerovnosti príležitostí, marginalizácie a nedostatku ochrany tých najslabších. V tejto dvojitej liečebnej odpovedi spočíva rozhodnutie, ktoré podľa evanjelia nesmie chýbať: preferenčná voľba chudobných.

A toto nie je ani politická voľba, ani ideologická voľba, ani voľba strán. Preferenčné rozhodnutie sa pre chudobných je v centre evanjelia. Ako prvý tak urobil Ježiš. On, bohatý, stal sa chudobným, aby nás obohatil. Stal sa jedným z nás, a preto je táto voľba v centre evanjelia, v centre Ježišovho ohlasovania.

Preto Ježišových nasledovníkov možno rozpoznať na základe ich blízkosti voči chudobným, maličkým, chorým a uväzneným, vylúčeným, zabudnutým; voči človeku, ktorému chýba jedlo a odev.

Viera, nádej a láska nás nevyhnutne ženú smerom k tejto preferencii tých najnúdznejších, ktorá ide ponad pomoc, aj keď tá je nevyhnutná. Zahŕňa v sebe spoločné kráčanie; to, že sa dáme evanjelizovať ľuďmi, ktorí dobre poznajú trpiaceho Krista; že sa dáme infikovať ich skúsenosťou spásy, múdrosťou a kreatívnosťou. Deliť sa s chudobnými znamená vzájomne sa obohacovať.“

Z krízy by sme mali vyjsť lepší

„Všetci sa obávame sociálnych následkov pandémie. Mnohí sa chcú vrátiť do normálu a obnoviť ekonomické aktivity. Iste, no táto normálnosť by nemala zahŕňať sociálnu nespravodlivosť a úpadok životného prostredia. 

Pandémia je krízou a z krízy nevychádzame rovnakí - buď z nej vyjdeme lepší, alebo horší. Mali by sme vyjsť lepší, aby sme odstraňovali sociálnu nespravodlivosť a úpadok životného prostredia.

Dnes máme príležitosť vybudovať niečo odlišné. Napríklad môžeme dať rásť ekonómii integrálneho rozvoja chudobných a nie sociálnej pomoci. Týmto nechcem odsúdiť sociálnu pomoc; sociálne diela sú dôležité, no musíme ísť ďalej a riešiť problémy, ktoré nás k nej podnecujú.

Môžeme umožniť rast ekonómie, ktorá by sa neutiekala k nápravným opatreniam, ktoré sú v skutočnosti jedovaté pre spoločnosť, ako sú výnosy odlúčené od vytvárania dôstojných pracovných miest.

Preferenčná voľba chudobných, táto eticko-sociálna požiadavka, ktorá pochádza z Božej lásky, nám dáva impulz myslieť a načrtnúť takú ekonómiu, kde sú ľudia a najmä chudobní v centre. A povzbudzuje nás aj plánovať liečbu vírusu - uprednostniť tých, ktorí ju najviac potrebujú.

Bolo by smutné, ak by sa pri vakcíne na COVID-19 dala priorita tým najbohatším. Bolo by smutné, ak by sa táto vakcína stala vlastníctvom toho či onoho národa a nebola by univerzálna pre všetkých.

A aký škandál by to bol, keby sa celá ekonomická pomoc, ktorú pozorujeme – a jej prevažná časť je z verejných peňazí – koncentrovala na záchranu priemyselných odvetví, ktoré neprispievajú k začleňovaniu vylúčených, k pomoci tým posledným, k všeobecnému dobru či k starostlivosti o stvorenstvo.

To sú kritériá, ako vybrať priemyselné podniky, ktorým treba pomôcť: sú to tie, ktoré prispievajú k začleňovaniu vylúčených, k pomoci tým posledným, k všeobecnému dobru a k starostlivosti o stvorenstvo.“

Zmeňme svet

„Ak by sa mal vírus opäť zintenzívniť nespravodlivým spôsobom pre chudobných a tých najzraniteľnejších, musíme zmeniť tento svet.

S príkladom Ježiša - Lekára integrálnej Božej lásky, čiže fyzického, sociálneho a duchovného uzdravenia - musíme konať teraz, aby sme uzdravili epidémie vyvolané maličkými neviditeľnými vírusmi i tie vyvolané veľkými a viditeľnými sociálnymi nespravodlivosťami. Navrhujem, aby sa tak dialo s Božou láskou, aby sa do centra kládli periférie a aby sa na prvé miesto dostávali tí poslední.