Začnime znova od Krista

Na začiatku katechézy zazneli verše z Listu Galaťanom: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami“ (Gal 5, 23 – 24).

Ukrižovaný Kristus

Celé kázanie svätého apoštola Pavla sa sústreďuje na Ježiša a veľkonočné tajomstvo. Svätý apoštol Pavol sa predstavuje ako zvestovateľ ukrižovaného Krista (porov. 1 Kor 2, 2).

Galaťanom, ktorí sú v pokušení zakladať svoju nábožnosť na dodržiavaní predpisov a tradícií, apoštol Pavol pripomína stredobod spásy a viery, teda Pánovu smrť a zmŕtvychvstanie.

Robí to tak, že pred nich stavia realizmus Ježišovho kríža. Píše: „Kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný!“ (Gal 3, 1). Keď sa svätý apoštol Pavol pýta, kto Galaťanom počaril, aby ich vzdialil od ukrižovaného Krista, je to pre nich nelichotivý moment.

Aj dnes mnohí hľadajú náboženské istoty viac než živého a pravého Boha. Namiesto toho, aby celou bytosťou prijali Boha lásky, sústreďujú sa na rituály a predpisy. To je pokušenie nových fundamentalistov.

Majú strach z cesty, ktorú treba prejsť, a preto nejdú dopredu, ale vracajú sa späť, lebo sa cítia bezpečnejšie. Hľadajú istotu Boha, nie Boha istoty. Preto svätý apoštol Pavol žiada Galaťanov, aby sa vrátili k tomu, čo je podstatné, čiže k Bohu, ktorý nám dáva život v ukrižovanom Kristovi.

Svedčí o tom v prvej osobe: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 19 – 20). A v závere listu tvrdí: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet“ (Gal 6, 14).

Ak strácame niť duchovného života, keď nás sužujú tisíce problémov a myšlienok, osvojme si radu svätého apoštola Pavla: postavme sa pred Krista na kríži. Začnime znova od Krista. Vezmime do rúk kríž, pritisnime si ho k srdcu.

Alebo zotrvajme v adorácii pred Eucharistiou, kde je Ježiš prítomný pod spôsobom chleba. Ježiš sa dal pre nás ukrižovať, vstal z mŕtvych a Božou mocou vlieva svoju lásku do našich sŕdc.

Duch mení naše srdce

Teraz – opäť vedení svätým Pavlom – urobme ďalší krok. Položme si otázku: Čo sa deje, keď sa v modlitbe stretávame s ukrižovaným Ježišom? Deje sa to, čo sa udialo pod krížom: Ježiš odovzdáva Ducha, čiže dáva svoj vlastný život. A Duch, ktorý vychádza z Ježišovej obety, je princípom duchovného života.

On je ten, kto mení srdce, nie sú to naše skutky. Srdce mení on. Nie naše konanie, ale pôsobenie Ducha Svätého v nás mení srdce. On je ten, kto vedie Cirkev, a my sme povolaní, aby sme načúvali pôsobeniu Ducha, ktoré sa deje podľa jeho vôle kdekoľvek a akokoľvek.

Na druhej strane práve konštatovanie, že Duch Svätý zostúpil na všetkých a že jeho milosť pôsobí bez akéhokoľvek vylúčenia, presvedčilo aj tých najviac zaťatých spomedzi apoštolov, že Ježišovo evanjelium je určené pre všetkých, nielen pre zopár privilegovaných.

Žiaľ, aj dnes sú ľudia, ktorí nedovolia, aby do nich vstúpila sloboda Ducha. No život spoločenstva sa obnovuje práve v Duchu Svätom. Vždy je to iba vďaka nemu, že načerpávame silu pre svoj kresťanský život a napredujeme v duchovnom zápase.

Duchovný boj

Práve duchovný boj je ďalším veľkým učením Listu Galaťanom. Svätý apoštol Pavol predstavuje dva protikladné fronty: na jednej strane skutky tela, na druhej strane ovocie Ducha. Čo sú skutky tela? Je to správanie, ktoré je v rozpore s Božím Duchom.

Svätý apoštol Pavol ich nazýva skutkami tela nie preto, že by na našom ľudskom tele bolo niečo nesprávne alebo zlé – veď sme videli, ako trvá na realizme ľudského tela, ktoré Kristus obetoval na kríži.

Telo je slovo označujúce človeka čisto v jeho pozemskom rozmere, ktorý je uzavretý do seba a existuje v horizontálnom živote, kde sa riadi svetskými inštinktmi, pričom zatvára dvere Duchu Svätému, ktorý nás pozdvihuje a otvára smerom k Bohu a druhým ľuďom.

No telo nám tiež pripomína, že toto všetko starne, že toto všetko sa pominie, podľahne skaze, zatiaľ čo Duch dáva život.

Svätý Pavol preto vymenúva skutky tela, ktoré sa vzťahujú na sebecké využívanie sexuality, na praktiky mágie, ktoré sú modloslužbou, a na to, čo podkopáva medziľudské vzťahy: sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť.

Toto všetko je takpovediac ovocím tela, čisto ľudského správania, ba možno povedať, že až chorobne ľudského správania. To, čo je ľudské, má svoje hodnoty, avšak toto tu je chorobne ľudské.

Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť – tak hovorí svätý apoštol Pavol. Kresťania, ktorí si pri krste obliekli Krista, sú povolaní žiť týmto spôsobom.

Dobrým duchovným cvičením pre každého z nás môže byť napríklad prečítať si tento zoznam, ktorý spísal svätý apoštol Pavol, a pozrieť sa na svoje vlastné správanie, aby sme videli, či je náš život naozaj podľa Ducha Svätého a či prináša ovocie Ducha.

Pozor na byrokraciu

Učenie svätého apoštola Pavla kladie veľkú výzvu aj našim spoločenstvám. Niekedy má ten, kto sa priblíži k Cirkvi, dojem, že sa nachádza pred hutnou hromadou príkazov a nariadení – ale toto nie je Cirkev! Takéto môže byť akékoľvek združenie.

V skutočnosti nemožno zachytiť krásu viery v Ježiša Krista, ak vychádzame z primnohých prikázaní a morálnej vízie, ktorá v postupujúcom rozvetvení môže spôsobiť, že zabudneme na pôvodnú plodnosť lásky, živenú modlitbou, ktorá obdarúva pokojom a radostným svedectvom.

Rovnako život Ducha, ktorý je vyjadrený vo sviatostiach, nemôže byť udúšaný byrokraciou, ktorá bráni prístupu k milosti Ducha – Pôvodcu obrátenia srdca.

Koľkokrát však my sami, kňazi či biskupi, robíme množstvo byrokracie pri udeľovaní nejakej sviatosti, pri prijímaní ľudí, ktorí nato zareagujú: „Nie, toto sa mi nepáči.“

A odídu, lebo v nás nevidia silu Ducha, ktorý obnovuje, ktorý nás robí novými. Máme teda vedení Duchom lásky veľkú zodpovednosť ohlasovať ukrižovaného a vzkrieseného Krista.